štvrtok 5. februára 2015

Keď sa zíde rodina...

...býva veľa dobrého jedla. Aspoň v našich končinách to je zvykom, vyvárať a vypekať na sviatky či oslavy. Slávili sme narodeniny, a to hneď dvojmo. A keďže sa máme všetci radi, prácu sme si rozdelili. Ešte šťastie, že dospelá časť osadenstva má činnosti spojené s prípravou jedál vo veľkej obľube. Bola som totiž unavená z dlhej cesty domov na dovolenku a táto deľba ma odbremenila.
Manžel dostal dobrý tip na kúpu vykŕmenej vodnej hydiny, tak sme objavili penzión neďaleko Kolty, kde ju predávajú. Vybrali sme si pekný kus husokačky, vážila úctyhodných 4,60kg. Bola celkom pekne očistená, ale aj tak som s pinzetou v ruke a očami na stopkách nad ňou strávila vyše pol hodiny, kým som bola spokojná s výsledkom
 Husokačku (to pomenovanie mi nejak nejde na jazyk) som umyla, osušila a hrubo ponatierala soľou. Tak som ju uložila do chladničky na celú noc.
Po ničím nerušenom nočnom oddychu som ju umyla od soli, potrebné množstvo si už mäsko nasalo. Nasledovalo porcovanie, na to je expert manžel. Je predsa mäsiar-kostič, takže tieto práce mu rada prenechávam. Takýto veľký kus hydiny ani nie je dobré piecť vcelku. Na pečenie sme ponechali stehná, ktorým sme narezali kožu, prepolený hrudník, chrbát a prsia s krásnym mäskom
Krk s časťou hrudníka, kusy krídel, drobky a nejaké kosti putovali do polievky.
Žiadne koreniny sme k pečeniu nepoužili, jediným ochucovadlom bola obyčajná soľ. Manžel si pamätal, ako jeho mamka piekla kačicu naporcovanú vo vlastnom tuku v kastróle pomalým tempom. Všetky tučné časti, kožu a sadlo nakrájal na kúsky, na ne uložil porcie mäsa a podlial trochou vody.

Takto sa husokač piekla skoro tri hodiny. Upečené mäsko sa povyberalo
a do tuku sa dala nehorázne veľká pečienka, ktorej fotku som nevdojak zabudla zaistiť. Bola nakrájaná na väčšie kúsky. Ona sa tam vlastne konfitovala, bola úplne ponorená v masti. Netreba ju dlho piecť, je to jemnučké tkanivo. Pozor, soliť až po upečení!
 Polievočka bola hotová za rovnaký čas, varila som ju veľmi pomaličky, tiahnutím, tri hodiny.
Za ten čas som k nej vyvaľkala domáce rezance, nech je všetko ako za starých babičkovských čias:-)
Moja obetavá maminka z domu priniesla výborné knedle ako pierko a dusenú hlávkovú kapustu s rascou. Dodnes neviem, ako sa jej darí nakrájať ručne kapustu na také rovnaké rezančeky? 
A sestra, ktorá miluje cukrárčinu, upiekla hneď tri sladké dobroty: tvarohovo-malinovú tortu s kakaovou piškótou, nanukovú tortu a marlenku pre neterku k meninám. Aby toho nebolo málo, pripravila tiež majonézový zemiakový šalát a mäso naložené v nejakej marináde. Ale to sme už ani nepiekli, lebo sme nevládali jesť...Chute a strach, že nebude stačiť, sú spočiatku vždy veľké a potom aj tak dojedáme aj tri dni:-) 
Pridávam poslednú fotku pečenej husokačky v mise, ďalšie fotky som z pochopiteľných dôvodov už nerobila aj keď mi mykalo rukou pri servírovaní:-) teraz sa to nehodilo.
Doma sa na mne často zabávajú, keď fotím hotové jedlo na tanieri. Dcéra ma minule aj natočila na video telefónom, ako nič netušiac vonku na dvore obskakujem s foťákom pri oku naložený tanier a cvakám a cvakám, hľadajúc ten správny uhol a svetlo... dobre sme sa zasmiali potom, bola som fakt komická.
   A aby som nezabudla - celý obed bol fantastický a už sa teším na ďalšiu domácu spoločnú akciu;-) Niekedy v lete na dvore, pri grile...

Žiadne komentáre: