sobota 7. marca 2015

Kuracie stehná na piknik

Vyzerajú skoro ako bagety, len majú aj rúčky, to je spoznávacie znamenie, že sa jedná o kuracie stehná obalené lístkovým cestom.
Krásny obrázok na ne mi poslala J.,ktorú týmto pekne pozdravujem a ďakujem za nápad.
Keďže som pozrela len obrázky z určitej fázy postupu prípravy bez popisu, bola som na pochybách, ako sa mi surové kuracie stehná prepečú v lístkovom ceste, ktoré potrebuje pri pečení vysokú teplotu.
Pred začatím každej prípravy jedla treba mať aspoň aké-také znalosti či skúsenosti, aby sme nepochybili. Ak nemáme, treba sa pýtať, hľadať a zapojiť sedliacky rozum.
Rozhodla som sa preto, že stehná zbavím kože. Ak budú obalené cestom, koža sa neupečie aj tak do chrumkava, bude tam zbytočná, mľandravá, blé! Pri obyčajnom pečení stehien je dobré kožu nechať, ochráni jemné mäso pred vysušením a keď je chrumkavo vypečená, nie je nič lepšieho:-)
Takže kože som dala preč. Lístkové cesto som už mala rozmrazené, čakalo rozvaľkané na 2mm. Bližšie o lístkovom ceste nájdete v inom príspevku tu na blogu http://www.cookulienka.blogspot.ch/2015/01/listkove-listkujuce-cesta-od.html
Stehná som umyla, osušila, podľa obrázka posypala zmesou korenia: rozmarínu, rasce, oregána a sušeného cesnaku.


Aby stehná neostali surové ani náhodou, opiekla som ich chvíľu z každej strany (aj postojačky) na oleji v panvici. Rýchle opečenie zabezpečí aj šťavnatosť mäsa, vyššia teplota hneď uzavrie póry mäsa na povrchu a následne nenechá vytiecť tekutinu zvnútra. Tento spôsob sa volá zatiahnutie.
Opečené stehná som nechala trocha vychladnúť aby som ich ľahšie obalila cestom. Nezabudnite ich v tejto fáze osoliť.
Radličkou som z cesta nakrájala dlhé pásy široké asi centimeter. Na každom stehne som vyčnievajúcu kosť obalila kúskom alobalu a mäsitú časť som už balila - obkrúcala pásikmi cesta. Dávala som pozor, aby vrchný pásik vždy trocha prekrýval ten spodný. Takto som sa zabavila na pár minút:-)
Obtočené stehná bolo treba potrieť vajíčkom. Rada používam na tento účel len žĺtko a riedim ho buď mliekom alebo tekutou sladkou smotanou, zabezpečí krajšiu farbu pri pečení. Musela som riešiť aj dilemu, či budem stehienka počas pečenia obracať. Dve som preto potrela žĺtkom aj zospodu a plánovala som v polčase ich otočiť, aby boli červenučké z oboch strán. Ony sa však už po potretí prilepili na pečiaci papier, ktorým som vystlala plech, tak som ostatné odspodu ani nepotrela, nechala som ich napospas osudu. Ešte posypať sezamovými semienkami a šup do rúry vyhriatej na 200°C. 
Čas som akosi nesledovala, mala som aj inú prácu práve, ale jedným očkom som sem-tam mrkla na stehná v rúre, kedy začnú chytať farbu. Mám dobrý pocit, keď sa tak stane, dlho totiž nič a potom zrazu, aha! Už sa to začalo:-) Keď mám viac času, pristihnem sa pri tom, ako čumím do rúry cez sklenené dvierka akoby som sledovala napínavý film v telke:-D  myslím, že nie som sama, manžel tiež rád pozerá tieto "programy" a dúfam, že aj niektorí z vás;-) je to znamenie, že nás varenie a pečenie baví.
No a to napätie pri vyberaní plechu z rúry sa rovná niekedy aj ťahu Športky. Hlavne, ak robíme niečo prvýkrát.
Ale aby som nepredbiehala: kým sa stehná piekli v rúre, ukazovala som manželovi obrázky svojej predlohy. Až jeho prítomnosť ma nasmerovala, aby som rozklikala viac informácií a čuduj sa svete, zrazu sa predomnou objavil  popis celého receptu, aj keď v turečtine. Stálo v ňom, že stehienka treba pred pečením v ceste predvariť. takže som sa rozhodla správne, len mňa hneď napadlo opečenie na panvici. Predvarenie je diétnejšia verzia. Iba treba dbať na to, aby sa mäso dávalo do vriacej vody, aby sa dostavil proces zatiahnutia pri vysokej teplote. Skúseným vysvetľovať netreba: mäso vkladáme variť do studenej vody, ak chceme mať silný vývar a do vriacej, keď chceme mať šťavnaté mäso a nie polievku. Tak ako aj v tomto prípade. 
Stehná vybraté z rúry už trocha ochladli, mohla som skontrolovať spodnú časť cesta, či sa prepieklo. Bolo pekné, do červena, bez známky premočenia či surovosti. Takže super!


Rodinka už bola hladná a plná očakávania, čo to bude za novinku? Ako prílohu som povykladala kyslé uhorky, cviklu, kukuricu, almapapriku a čerstvé rajčiny. 
Takto pripravené stehnienka sú celkom dekoratívne, určite sa hodia ako pohostenie pre návštevu alebo na slávnostný stôl k sviatkom. Pre mňa sú ideálnou súčasťou pohostenia v prírode - pikniku. Ruky si nezababreme, chutne sa najeme a objavíme zase niečo nové v okolí. Nedávno sme takto objavovali blízku hradnú zrúcaninu s vyhliadkovou vežou na jej vrchole. Bolo nádherné slnečné počasie, koniec zimy. Túra nám síce trvala temer štyri hodiny, pretože sme najprv nenašli tú správnu cestu, ale o to viac sme toho videli.


4 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

super! na ten piknik a výlet by som šla :-)

Iveta Lencse povedal(a)...

:-) to som rada. Ďakujem.

Unknown povedal(a)...

mhmmm.... to musí byť super! toto teda stojí za vyskúšanie... :-)

Iveta Lencse povedal(a)...

To isté som si vravela, keď som ten recept dostala mailom od kamarátky:-) Ďakujem za záujem a milý komentár.