utorok, 28. apríla 2015

Šalát z cvikly, fazule a púpavy

Že má nádhernú farbu?
Cviklu som nevarila, ale parila, varením sa vraj stráca najviac cenných látok. Aj keď cviklu zvyknem variť vždy v šupke, parenie sa mi zdalo teraz vhodnejšie
Po vychladnutí som ju postrúhala na hrubšie, teda na veľkých slzičkách strúhadla. Pridala som červenú fazuľu z konzervy. Môžete si suchú deň vopred namočiť a potom uvariť domäkka.
Chcelo to ešte niečo pikantnejšie, neváhala som nad cibuľou. Pokrájala som ju na tenké kolieska a trochu osolila.
Púpavy netreba veľa, použila som stonky, ktoré sú prospešné tak isto ako celá rastlina vrátane koreňa. Ak má niekto cukrovku, teraz v čase kvitnutia púpavy má žuť denne 5-6 stoniek tejto liečivky. Našťastie nemám diabetes, ani ho mať nechcem, tak len v rámci prevencie som si ňou spestrila dnešný šalát. 
zvyšok syra z risotta/quinotta som už nemienila dávať do chladničky, tak poputoval aj on do misy
Na ochutenie celej zmesi som zmiešala červený vínny ocot tak za lyžicu s olivovým olejom a čerstvo mletým čiernym korením
Všetko som dôkladne premiešala a nechala stáť aby sa navzájom prepojili chute. Tento červený šalát bol vhodnou prílohou ku quinoi. Nech aj vám chutí, ak si ho pripravíte!

Quinoa so žihľavou na spôsob risotta


Dnes nám trocha popršalo. Konečne. Na apríl neskutočne suché počasie, teplo a zrážok nikde. Aj keď ten dážď by mohol pršať aspoň tri dni, má čo dobiehať.
Pri garáži sa mi "urodila" žihľava. Taký menší trs, už som skoro všetku burinu vykynožila z dvora, žihľavu si ale nechám. Má blahodarné účinky na zdravie, pomalé kvapky dažďa ju trocha opláchli, zbytok som vykonala ja pod prúdom tečúcej vody. Zbierala som ju v rukaviciach, aj tak ma stihla pichnúť, potvorka:-)
V rukaviciach som ju aj krájala a napodiv, porezaná už nepŕhli. Patrí medzi najľahšie dostupné a najrozšírenejšie rastliny s liečivými účinkami, medziinými prečisťuje krv, obsahuje draslík na správnu činnosť srdca, kyselinu listovú na obnovu buniek a kopu vitamínov a minerálov. Najvhodnejšia k zberu je mladá rastlina, sušená si uchová účinky až rok, vedeli ste?
Človek, ktorý chce urobiť dobre svojmu zdraviu, siaha v rozumnom prípade k prírodným prostriedkom. Tieto sú dokonca zadarmo, pod nosom, ako sa vraví. Len treba zbierať v relatívne čistom prostredí.
Na jar mávam záchvaty racionálnej stravy, zohráva tu úlohu telo vyčerpané zimou, túžiace nabažiť sa vitamínov v prirodzenej forme, niečo ako keď sa zobúdza medveď zo zimného spánku a prvé, čím sa dopuje, je medvedí cesnak -elixír plný hodnotných látok, ktoré ho hneď dostanú do formy:-) Mne tiež nejak  zelenejú oči a chystám si viac zeleninových jedál. Aj tak trochu vypočítavo, keďže sa blíži plavková sezóna:-)
Napadlo ma pripraviť quinou so žihľavou ako krémové risotto, také na taliansky spôsob, nie naše slovenské rizoto. Quinou používam dosť často, miešam ju k ryži, cestovinám, do polievok, prívarkov, proste, pchám ju kam sa dá. Je to totiž výživná bomba. Pre dospelého je denná dávka asi 80g, toľko som jej dnes robila. Pozbierala som ešte dve jarné cibuľky, trocha vína, ktoré sme s manželom nedopili a kurací vývar som mala v mrazničke, tak som ho vybrala v predstihu. Uskladňujem ho v krabičkách, je to výborná pomoc práve v takýchto chvíľach.
Toho vína treba málo, len pol deci. Dáva sa biele, ale také som nechcela otvárať, ružové sa ešte "stratí" popritom kuracom vývare.
Cibuľku nakrájanú na kolieska som opražila do sklovita na lyžici oleja
prisypala som opláchnutú quinou a zaliala som ju vínom. Nechala som ho úplne odpariť
Vývaru som mala 2dcl, prilievala som ho po častiach, aby bola quinoa vždy ponorená. Potrebovala k zmäknutiu asi 15 minút. Vtedy som prihodila pokrájanú žihľavu, premiešala ju a tým sa sparila. Oheň som vypla.

Nasledoval kúsok masla (asi 20g), to po roztopení zaručí krémovú konzistenciu.
Do risotta patrí aj kvalitný syr, najlepšie parmezán. Ten som nemala, ale mala som cheddar, tak som tam kúsok nastrúhala. je dosť slaný, preto opatrne.
A výborné jedlo je hotové! Mám veľmi rada takto pripravenú ryžu a qiunoa ma tiež nesklamala.

Môže sa podávať ako samostatný chod, predjedlo, či príloha k rybe alebo mäsu. Ja som ho mala s cviklovým šalátom, ten obsahoval aj fazuľu, takže jedlo dostatočne sýte pre ženu ako som ja, teda fyzicky ťažko nepracujúcu. Recept na prípravu šalátu nasleduje.

piatok, 24. apríla 2015

Znojemské hovädzie plece


Pred rokmi v našej krajine úplne bežné jedlo dnes vytláčajú stále častejšie cudzokrajné špeciality. Mali sme ho aj doma dávno, je dobré pripomenúť si klasické chute.
Kúpila som krásne hovädzie pliecko, nakrájala som ho priečne cez vlákna na rezne hrubé asi centimeter, vyklepala a okraje s blanami som narezala, aby sa pri opekaní neskrúcali. Mala som približne kilo mäsa.

Na panvici som rozpálila lyžicu masti a na nej som prudko opiekla rezne z oboch strán.

Naukladala som ich do menšieho pekáča, osolila a okorenila ich čiernym mletým korením. Rúru som zapla na 200°C. Kúsok oravskej slaninky som pokrájala na kocky, takisto dve očistené cibule. Dala som ich opekať na panvicu po mäse s kúskom masti.
Opečenú slaninu s cibuľou som naložila na mäso a podliala( nie poliala!) som ho vriacou vodou, asi 1,5dcl. Je tu kopa mäsa, vývar nie je potrebný.
Plech som zakryla alobalom a vložila do rúry, na tých 200°C som teplotu nechala asi 10 minút, potom som ju znížila na 130°C. Po polhodine som skontrolovala mäso, bolo už skoro úplne mäkké, nechala som ho už len dôjsť a rúru som vypla.

Šťavu treba ešte zahustiť, tak mäso povyberáme do misy a držíme v teple, najlepšie vo vypnutej rúre. V hrnci rozpálime masť alebo olej asi za dve lyžice, pridáme plochú lyžicu hladkej múky a na miernom ohni ju opražíme na zápražku. Následne ju zalejeme šťavou z plechu za stáleho miešania metličkou, aby sa nevytvorili hrudky. Nechala som ju mierne vrieť pár minút, odporúča sa asi dvadsať, ale mne sa to zdá zbytočné, keď je múka opražená, necítim múčnu chuť v hotovom jedle. Zahustená šťava nesmie byť ani ako omáčka, ani ako polievka, niečo medzi tým. Ak treba, dolejte na zriedenie trochu vriacej vody. Nezabudnite ochutnať a prípadne dochutiť. Myslím, že nebude treba. Ak ste mäso pred vkladaním do rúry dostatočne osolili a okorenili, nasalo ešte výbornú chuť slaniny a cibule a jeho chuť je úplná báseň!
Ako posledný bod programu prichádzajú na rad uhorky zavárané v sladkokyslom náleve. Otvorila som poslednú fľašu s celými uhorkami, ostatné mám už len pokrájané na kolieska.
Takže pár uhoriek som nakrájala na malé kocočky a vložila do vriacej šťavy
 spolu s plátkami mäsa, všetko som prehriala a jedlo sa mohlo podávať.

Spôsobov na prípravu znojemskej hovädziny je viac, najznámejší je asi ten s dusením celého kusa mäsa prešpikovaného slaninou a to buď na platni alebo v rúre. V prípade dusenia v celosti treba na prípravu rátať viac času. Hovädzie som zvykla robiť aj v tlakovom hrnci, trvalo to pri plátkoch alebo kockách mäsa tiež asi 30 minút. Tento rúrový spôsob sa mi osobne páči najviac.
Manžel si ako prílohu vyprosíkal hráškovú ryžu, už druhýkrát za tento týždeň:-) A keďže v šťave sú kúsky sladkokyslej uhorky, iná príloha sa už ani nežiada ale nie je vylúčená, samozrejme. V podobe šalátu z čerstvej zeleniny, povedzme.

utorok, 21. apríla 2015

Omeleta z rúry


Takto na jar znášajú sliepky vajcia ostošesť:-) Dostávame naraz od susedov väčšie množstvo, teraz aj z jednej aj z druhej strany. Päťdesiat domácich vajíčok! Nádherné, velikánske, žltučké. Niečo som dala mame do paneláka a zvyšok sa snažím upotrebiť rozumným spôsobom. Včera som videla krásnu farebnú omeletu plnú zeleniny, dnes som ju teda pripravila na raňajky. Odlišuje sa od tých zvyčajných spôsobom prípravy. Veď sledujte:

Zvolila som mrazené fazuľové lusky, mala som na ne chuť už pár dní. Jarnú cibuľku som pokrájala na kolieska, rajčinu na malé kúsky. Všetko som opekala v panvici na platni na 1 PL oleja. Teraz som zapla elektrickú rúru na 180°C.

Keď sa prebytočná tekutina odparila, zaliala som zeleninu tromi rozšľahanými a osolenými obrovskými vajcami.


Nechala som omeletu minútku tuhnúť a hneď som ju vložila do vopred predhriatej rúry. Dajte pozor, aby ste ju mali v ohňovzdornej nádobe vhodnej na zapekanie v rúre. Pobudla tam presne 5 minút, sledovala som ju cez okienko, ako pekne tuhne na povrchu. Ja nemám v obľube moc prepečené vajcia ani v praženici, tak čas zbytočne nenaťahujem. Pri vyberaní bola omeleta akurát podľa môjho gusta: stuhnutá ale nie suchá.

Ak si chcete pochutnať na hrubej talianskej omelete zvanej Frittata, na začiatku dajte na panvicu vajcia zmiešané s ľubovoľnou zeleninou a pomaly pečte asi 15 minút, potom ju dopečte do hneda za 2-3 minútky v horúcej rúre. Bude pekná zlatohnedá a chrumkavučká.




Nám chutila takto aj na viaczrnnom chlebíku a menej prepečená, mäkkšia, posypaná petržlenovou a cibuľkovou vňaťou.

nedeľa, 19. apríla 2015

Cviklový koláčik


Netradičný, v duchu zdravšieho stravovania. Bez múky, bez pridaného cukru a takmer bez tuku. A predsa veľmi chutný. Kto už ochutnal cviklu v koláčoch, vie o čom píšem. Piekla som už cviklové brownies, boli úžasné. Tento recept som vymyslela sama, nakombinovala tam všetko dobré, výživovo hodnotné.
Zloženie si môžete prispôsobiť podľa chuti alebo domácich zásob, varenie a pečenie je predsa často o experimentovaní a vymýšľaní nových receptov.

Suroviny:
1 dcl ovsených vločiek
1 dcl pohánkových vločiek
1 ks sladkej smotany (180ml)
1,5 dcl hrozienok
1 ks vajce
50g horkej čokolády
1 ks jablka
2 ks cvikly
1 ČL prášku do pečiva
1 PL orechov
Poleva:
1 PL kokosového oleja
1 ČL mletej škorice
2 PL sekaných orechov

Oba druhy vločiek som pomiešala a v mise zaliala šľahačkovou smotanou. Pridala som očistené a na kúsky nakrájané jablko, opláchnuté hrozienka, vajce, roztopenú čokoládu, orechy a napoly uvarenú a očistenú cviklu. Mala som také stredne veľké buľvičky, uvarila som tri v šupke a teplé som ich očistila. Do koláča som použila len dve, tri sa mi zdali moc.

Cviklu som pridávala pokrájanú na menšie kúsky. Teraz som všetko premiešala ponorným mixérom, celkom dobre si poradil. Hrozienka sú použité namiesto cukru, ponorný mixér ich dostatočne pomlel, aby sa sladkosť mohla rozvinúť. Tieto krásne farby vzniknuté pri príprave cesta mi pripomínajú maľovanie stien, keď sme miešali a vyberali vhodné farby, asi pred 6 rokmi sme mali podobnej farby obývačku s otvorenou kuchyňou, na taký americký štýl:-) maliar ma napomínal, že sa mi tá farba určite za dva roky zunuje, ale ja som bola do nej celá paf! mal pravdu, po 3 rokoch som jej mala plné zuby a dala som vymaľovať všetko na bielo:-)))


Tak na ňu teraz len spomínam s nostalgiou...Cesto som vyliala do vopred pripravenej formy, bola vymazaná kokosovým olejom a vysypaná múkou.


Vkladala som ju potom do rúry vyhriatej na 160°C. Myslím, že tá teplota môže ísť aj o niečo vyššie, pretože cesta nie je až tak veľa. Ja som ho piekla celkom vyše hodiny, po hodine som zvýšila na 180°C na asi 15 minút, stále sa mi zdalo cesto nedopečené po skúške špajdlou. Ono je vlastne poriadne mokré, ovocno-zeleninové, múka tam nie je, tak nečudo. Koniec-koncov, aj brownies majú byť vo vnútri polosurové, tak som čas pečenia už nenaťahovala zbytočne.


Keď koláčik mierne vychladol, vyklopila som ho na dosku. Ešte sa mi naň žiadal akýsi šmrnc, tak som použila škoricovú polevu z kokosového oleja a mletej škorice. Nanášala som ju na teplý koláčik a hneď som ju posypala sekanými orechami na ozdobu aj ešte lepšiu chuť.


Koláčik som nechala vychladnúť a potom sme ho ochutnali, čím viac stojí v chlade, tým je stuhnutejší, kompaktnejší. A čo ma obvzlášť teší, chutí aj manželovi:-)



sobota, 18. apríla 2015

Tortička s parížskou šľahačkou (ako kubánska)


Recept v podobe rezov som mala na pláne už dávnejšie. Tu som si musela upraviť množstvo použitých surovín na veľkosť malej tortovej formy s priemerom 18 cm. Z tortičky vyšlo napokon 12 kúskov- porcií.
Suroviny:
piškótový korpus:
2 vajcia
60g kryštálového cukru
2-3 PL mlieka
1-2 PL oleja
10g kvalitného kakaa
70g polohrubej múky
1 ČL prášku do pečiva

Krém:
300ml šľahačkovej smotany
50g čokolády na varenie alebo horkej čokolády
20g kakaa
2 PL práškového cukru
1 smetafix k vyšľahaniu

kyslastý džem na potretie korpusu
2 ks banány

Poleva ganache:
30ml šľahačkovej smotany
30g čokolády

Ak nemáte v obľube maslové krémy, prídete si na svoje, pretože ľahučký šľahačkový krém, tzv. parížsky, vám bude určite veľmi chutiť. Jeho príprava je úplne jednoduchá: vopred sa zvarí smotana na šľahanie s čokoládou a kakaovým práškom, ochutí sa podľa gusta cukrom a nechá sa poriadne vychladiť. Podľa možnosti celú noc. Ja som netrpezlivá, chladila sa mi len necelé 4 hodinky, aj to stačilo. Zatiaľ som upiekla korpus. Vajcia som rozdelila, žĺtky vyšľahala s cukrom, pridala som mlieko, olej a múku zmiešanú s kakaom a práškom do pečiva. Nakoniec som zľahka vmiešala tuhý sneh z bielkov.


Hmotu som vyliala do maslom vymazanej a múkou vysypanej rozoberacej tortovej formy. Ak sa dá, vždy špachtľou odhrniem zo stredu hmotu do bokov, pretože počas pečenia sa zvykne stred vyduť. Ak je cesto moc riedke, neostane tam. Aj teraz sa vydulo:-) Piekla som ho vo vopred vyhriatej rúre na 160°C 22 minút. Kontrola špajdlou je pri pečení korpusov dôležitá, ak po vpichnutí a následnom vytiahnutí z cesta ostane špajdla suchá, je upečené.
Po chvíľke som korpus natrela višňovo-jahodovým džemom.

Ako som spomínala, krém som robila rozpustením čokolády v zohrievanej smotane na šľahanie, kde bol už rozmiešaný kakaový prášok a práškový cukor. Akonáhle smotana začala vrieť, odstavila som zmes a nechala asi 4 hodiny intenzívne chladiť. Do vychladenej som vmiešala 1 smetafix a vyšľahala som na krémovú konzistenciu.
Na korpus natretý džemom som naniesla asi tretinu krému, naň poukladala hrubšie kolieska banánov, minula som necelé dva.
Banánovú vrstvu som pokryla zvyškom krému.



Takto putovala torta vo forme do chladničky, zatiaľ som prichystala polevu ganache. 30 g čokolády na varenie som zaliala 30ml smotany na šľahanie a za stáleho miešania priviedla k varu. Trocha ju treba nechať vychladnúť, horúca sa naliať na krém nemôže, najlepšie je počkať, kým bude vlažná. Vtedy sa nemá šancu zmiešať s krémom, navyše je ten dovtedy v chlade.

Polevu som nechala stuhnúť pár hodín a potom som nožom obišla vnútorný obvod formy, aby som mohla obruč odopnúť a odstrániť. 

Celkovo je to dobre skombinované, bola som s receptom a chuťou veľmi spokojná. Ja som ho našla pod názvom Kubánske kocky.