streda, 19. augusta 2015

Sladká omeleta s vločkami a pečeným broskyňovým džemom


Manželov kolega a dobrý kamarát Peťko nám doniesol z domu broskyne. Bolo ich pár kíl.
Prebrala a zbavila som ich nahnitých častí, doma je teraz veľmi teplo, vydržali vyše tisíckilometrovú cestu, nečudo, že sa pomágali. 
Včera som z nich upiekla hrnčekovú bublaninu,
krajšie pojedáme už dva dni a zvyšok som ošúpala, pokrájala a zacukrila na džem. Cukor som dala od oka, záleží na sladkosti ovocia. Pre lepšiu chuť som pridala pár kusov klinčekov, lyžičku mletej škorice a pol lyžičky kardamónu. Nechala som zmes pustiť šťavu cez noc v chladničke. Väčšie kúsky som potlačila pučítkom na zemiaky.
Teraz z nej varím, či skôr pečiem džem v rúre, bude to vraj skôr hotové. Vyvarené fľašky aj vrchnáky mám nachystané. Plech je úplne plný zmesi, je tam vyše 2l.
Dnes som varila hustú zeleninovú polievku z mrkvy, kalerábu, zemiakov, brokolice a hrášku, pridala som zopár kolienok, je to taký eintopf na rýchlu spotrebu. Už som pomýšľala na to, čo dobré si po polievke dáme, lebo bublanina z malého plechu sa minula, posledné kúsky vzal manžel do práce.
Zvyšok broskyňovej hmoty, ktorá sa mi nezmestila na plech som musela uvariť v kastróle na platni. Vtedy ma napadlo, že ju použijem na omeletu na sladko. Kým sa mi nápad vyjasnil, džem v kastróle bol uvarený. 
Do misky som vyklepla dve vajíčka, rozšľahala som ich so štipkou soli a priliala som máličko mlieka. Sem som prisypala tri vrchovaté lyžice müsli raňajkovej zmesi. Obyčajné ovsené vločky sa minuli práve niektorý deň. Teraz sa snažím míňať všetko zo zásuvky aj chladničky, chystáme sa na dovolenku na 2 týždne,  tak aby tu nič zbytočne neostávalo.
Vajíčka s vločkami som nechala stáť asi desať minút, zatiaľ napučali, musela som pridať ešte jedno vajce, takže odteraz budem vedieť vhodný pomer: 1 vajce+ vrchovatá lyžica vločiek a trocha mlieka.
Panvicu vhodnú do rúry som vymazala maslom a vajcia som do nej vyliala
Keďže sa mi tam piekol džem, tak bola poriadne vyhriata, plech s džemom som zatiaľ vybrala a šupla tam panvicu. Čas som ani nesledovala, len som nakúkala cez okienko a keď sa okraje omelety skrútili smerom dovnútra, panvicu som vybrala. Rukavicu som si stiahla, lebo som šla odfotiť upečenú omeletu.
A teraz som uchopila rukoväť, že omeletu preklopím na tanier...ja som si neuvedomila, že rukavicu nemám na ruke, no v živote som sa tak nepopálila, celú dlaň! skákala som po kuchyni a potom rýchlo do kúpeľne, ľadovú vodu som si púšťala na dlaň hádam aj desať minút. Pálila strašne! V zrkadle som si medzitým nadávala, aká som nepozorná. Ruku som zdvihla do výšky potom, aby mi tam neprúdila krv a aspoň menej bolela. Ale bolela a pálila dosť, aj teraz ešte cítim na niektorých miestach. Žiadne pľuzgiere sa našťastie nekonali. NIKDY si nezabudnite dať rukavicu pri vyberaní čohokoľvek z horúcej rúry a pri následnej manipulácii s horúcim riadom.
Aspoňže to bola ľavá ruka a pravou som mohla pokračovať v práci. 
Omeletu som vyklopila na tanier, naplnila čerstvým broskyňovým džemom, ktorý voňal úplne úžasne. Preklopila a znovu odfotila

Ochutnala a usúdila som, že to je fakt dobré! A keď ochutnala aj malá dcérka, najviac som sa tešila, že aj jej chutilo. Práškový cukor je len na ozdobu, plnka je sladká dosť.
A už mi pracuje fantázia na plné obrátky, ako urobím týmto spôsobom aj omeletu naslano, s obyčajnými vločkami a mäsovo-zeleninovou plnkou, hubovo-syrovou plnkou alebo akoukoľvek inou šťavnatou a chutnou. Skúste aj vy, neoľutujete! 
Apropo džem. Počas pečenia som ho raz dobre premiešala, vtedy som videla, že tekutiny je tam asi polovica ako bolo na začiatku.
Čas som nesledovala ani tu, len konzistenciu džemu cez okienko, ale neboli to celé dve hodiny pečenia určite. Zmes stále pobublávala, najintenzívnejšie na okrajoch. Keď sa tekutina odparila, vybrala som plech a ochutnala výtvor, bol naozaj hustý, ako je vidieť na obrázku. Hustotu sa dá regulovať časom pečenia, ak necháte redší, ešte sa dá prejsť aj ponorným mixérom, ale vtedy by som odporúčala ešte raz nechať celé prejsť varom pred plnením do fliaš. Ja som ich plnila priamo z plechu lyžicou, my máme radi kúskový džem.

Zmestil sa do dvoch trojdecových fľašiek a ešte jednej do polovice, tú zjeme v priebehu nasledujúcich dní. Je neskutočne dobrý!
Tie dve fľašky som po pevnom uzavretí prevrátila hore dnom na desať minút, potom som ich vrátila do pôvodného stavu a zakryla dekou, aby pomaličky vychladli. V zime to bude dobrá maškrtka.

Dnes, 9.9.2015 som mala obed na sladko. Túžila som po niečom makovom, tak som si urobila túto omeletu z dvoch vajec, štipky soli, 20ml mlieka a dvoch PL ovsených vločiek pomiešaných s pohánkovými. Piekla som ju na panvici, na otočenie som použila pokrievku s rúčkou. Na ňu som zosunula z jednej strany opečenú omeletu a potom som ju rýchlym pohybom prevrátila do panvice, aby sa opiekla aj z druhej strany.
Už dopredu som mala pripravenú plnku: dve PL mletého maku som sparila dvomi lyžicami vriaceho mlieka. Po chvíli som pridala ešte čajovú lyžičku chia semienok a nechala masu postáť. Odbehla som pre jabĺčko, práve nám dozrieva Gala a je sladké ako med. Umyla som ho a celé aj so šupkou postrúhala najemno do makovej zmesi.
Cukor vôbec netreba pridávať. Tak som naplnila ovsenú omeletku.
A ešte som mala chuť na šľahačku. Stužovač sa mi minul, tak je taká nedostatočne pevná. Ochutila som ju máličko levanduľovým práškovým cukrom.
Aj s touto verziou som veľmi spokojná, aj chuťovo aj nutrične.

utorok, 18. augusta 2015

Prekladaný kel na spôsob Koložvárskej kapusty


Kapustovité druhy zeleniny sú nielen veľmi zdravé ale aj veľmi chutné a v našej rodine obľúbené. Koložvárska kapusta sa pripravuje z kyslej sudovej kapusty, ja som našla na maďarskej stránke recept na jej prípravu z hlávkového kelu. Mala som krásny exemplár
 mleté mäso vytiahnuté z mrazničky a ryža sa vždy nájde. Klobáska sa síce minula, ale čo už. A chýbajúcu kyslú smotanu som poriešila tak, že som nechala nad sitkom vystlaným utierkou stiecť do misy zvyšok Zakysanky, ktorú som mala. 
V recepte robili zo sparených kelových listov, ja som hrubé hlúbové časti listov vyrezala
a celú hlávku som pokrájala na rezance a dala variť do menšieho množstva osolenej vody s rascou. Varila som ju pár minút.
Mleté mäso(bolo ho asi pol kila) som ochutila soľou, čiernym mletým korením a postrúhaným cesnakom
ešte ako prvú som dala variť guľatozrnnú ryžu - plný 2dcl pohárik z nej som na troche oleja ohriala, osolila a potom zaliala takým istým množstvom horúcej vody. Chcela som ju uvariť len do polomäkka, reku aj tak sa v rúre dorobí. Veľká chyba! Treba ju uvariť do mäkka, v rúre sa za 40 minút nedovarila! Takže moje pekné vrstvenie bolo nanič. 
Ale pekne po poriadku:
Mleté mäso som nasypala do kastróla, v ktorom sa mi opražila na oleji veľká pokrájaná cibuľa. Na cibuľu som nasypala veľkú lyžicu mletej červenej papriky, nasledovalo mäso. Za stáleho miešania som ho nechala opekať len dovtedy, kým stratilo surovú farbu. 
pridala som nedovarenú ryžu a zmes dôkladne premiešala. Voňalo mi to po hurkách - jaterniciach. Veru, už aj tie sme veľmi dávno nemali.
Do tukom vymazanej jenskej misy som navrstvila najprv polovicu predvareného a scedeného kelu
Hop, tu som zistila, že misa bude malá, preto som rýchlo vymazala o niečo väčší pekáč a preložila vrstvu kelu tam. Nasledovala celá mäsovo-ryžová hmota. Tú som pokryla druhou polovicou kelu a namazala stečenou Zakysankou.
Uhladila som ju lyžicou a jej opakom som porobila do zmesi dierky, aby sa ňou ochutili aj spodnejšie vrstvy. V Koložvárskej kapuste sa striedajú vrstvy kyslej kapusty, uvarenej ryže, mletého mäsa a koliesok klobásy. Tiež sa vrch natrie kyslou smotanou a potom zapeká asi 40 minút.
Ak by som to nebola pokazila nedovarenou ryžou, bolo by to aj pekné aj chutné. Takto to bolo len chutné.
Po 40 minútach pečenia na 180°C som jedlo ochutnala a prišla som na svoj veľký omyl s nedovarenou ryžou. Tak som musela celé jedlo premiešať(vrstvy zmizli). našťastie, na dne pekáča bolo dosť šťavy, ktorú potom ryža mohla vsiaknuť. Pekáč som zakryla pre istotu alobalom, aby sa odparovanie úplne zastavilo a ryža zmäkla. Trvalo jej to takto tiež asi 35 minút. Ale zmäkla. 
Niekedy sa robím múdra a potom musím zachraňovať. Ale bez chýb by sme sa nepoučili, všakáno.
Napriek nevábnemu výzoru malo jedlo veľký úspech a nielen kvôli tomu, že bol manžel z práce vyhladovaný ako vlk. Všetky suroviny takto spolu sú proste chutné. Trocha zmeny občas nezaškodí, práve naopak!

nedeľa, 16. augusta 2015

Korenené zemiaky s cícerom


Vybrala som si ich podľa námetu od Mišky, ktorá žije v Indii. Nepoužila som zmes korenia garam masala, ani čerstvý zázvor a namiesto kešu orieškov som dala do pasty slnečnicové semienka. 
Najprv som uvarila zemiaky v šupke. Cícer používam konzervovaný, kupujem v DM značku Alnatura.
Jednu veľkú rajčinu som pokrájanú vložila do sekáčika spolu s tromi strúčikmi cesnaku a 2 PL slnečnicových semienok.
Na troche oleja som vo hlbokej panvici opražila cibuľu, na ňu som nasypala mletú rascu a karí korenie(obsahuje kurkumu, rímsku rascu, sušený zázvor, senovku grécku, chilli, rascu, kukuričný škrob, koriander, kvasnicový extrakt a soľ) a pridala paradajkovo-cesnakovo-semienkovú pastu, pomiešala, zakryla pokrievkou a za občasného premiešania dusila pár minút.

Uvarené zemiaky som očistila a popučila vidličkou, cícer som nechala odkvapkať v sitku.
Do základu som primiešala cícer
zemiaky a posekanú čerstvú petržlenovú vňať. Koriandrovú nemáme radi.
Tieto zemiaky sú výborné ako príloha aj ako samostatné jedlo s nejakým zeleninovým šalátom alebo kyslým mliekom. Určite u nás budú aj inokedy.

piatok, 14. augusta 2015

Hovädzia nožina na horčici - manželov recept

Som rada, keď varí niekto iný ako ja. Chutí mi nejak viac vtedy. A hlavne, keď varí manžel. Je expertom na mäso, ako inak, veď je mäsiar. Má výnimočne dobre vycibrené chuťové bunky a varí veľmi rád, vymýšľa.
Niektorý deň kúpil u nich v podnikovej predajni krásny kus nožiny. Ja už som povedala, že z hovädziny iné ani nechcem. 
Na oleji spenil dve cibule spolu s kockami prerastenej slaniny, prihodil pár koliesok mrkvi a zrnká čierneho korenia. Mäso predtým pokrájal na väčšie kocky, osolil a ponatieral plnotučnou horčicou. Takto ho nechal trochu postáť, kým sa pražila cibuľa. Keď chytala farbu,pridal pretlačené strúčiky cesnaku, prisypal kocky mäsa, poopekal ich a potom prikryl pokrievkou. Mäso sa začalo dusiť vo vlastnej šťave. Za občasného premiešania ho tak nechal asi hodinku a pol, po zovretí už len na miernom plameni, jemne bublajúc.
 Neskôr prilial ešte trocha vody - naozaj máličko - a nechal mäso úplne dodusiť.
Všetko vrátane kolagénových kúskov bolo úplne mäkké, rozplývajúce sa. Šťava dokonalej konzistencie, výbornej chuti. 
Ja sa v týchto prípadoch uplatním ako prílohárka. Pripravila som dusenú ryžu s hráškom a ľadový šalát na sladkokyslo.
A pretože chlapi nevedia uvariť málo, máme chvalabohu postarané aj o zajtrajší obed. Môžeme ísť na nejaké potulky...

Sladké quinoa guličky

Ešte k tomu z červenej quinoi. Nie je v nich kakao ani čokoláda akoby sa na prvý pohľad možno zdalo. Sú zložené zo samých zdravých surovín. Teda až na 3 lyžice arašidového masla, v ktorom je v malom množstve hydrogenovaný palmový olej, strašiak dnešnej doby.
Obsahuje totiž príliš veľa nasýtených mastných kyselín, ktoré upchávajú cievy a vedú k srdcovocievnym ochoreniam. Palmový olej je jeden z najlacnejších olejov, ktoré používa potravinársky a kozmetický priemysel, pchá ho všade práve pre jeho priaznivú cenu. Veľký dopyt po ňom je potom príčinou miznutia palmových pralesov.
Palmový olej sa nachádza v nespočetnom množstve sušienok, napolitaniek, keksíkov, orieškových krémov ako je aj Nutella a ešte v mnohých iných potravinách, kde by sme ho ani nečakali. Nechcem krivdiť kvalitnému palmovému oleju, ale ten je dosť drahý a vyrába sa odlišným spôsobom ako tento lacný.
Arašidové maslo vôbec nekupujem, Nutellu asi raz za rok, sladkosti tiež veľmi zriedka, radšej pripravím niečo sladké doma, vtedy viem, čo jeme.
Manžel začal zasa po rokoch posilovať a jeden jeho svalnatý vzor odporúča arašidové maslo ako veľmi zdravú pochúťku vhodnú na raňajky. No, neviem, čo ten mladý pán vie o palmovom oleji, ale odkedy o ňom vieme my, pozornejšie čítame zloženie všetkého kupovaného. Je prítomný ešte aj v proteínových tyčinkách. Škoda, že sme to nevedeli ešte pred ich nákupom.
Takže tú prvú a poslednú fľašku arašidového masla, ktorá sa u nás objavila, som minula práve dnes do týchto guliek. Jej podstatná časť skončila nedávno v ovsených plátkoch, ktoré sa jedia z mrazničky.
Včera mi frnkol do nosa pri prezeraní netu obrázok tyčiniek na spôsob müsli z opraženej quinoi. recept bol zahraničný, z bledej odrody tejto vzácnej obilniny.
Neviem, ako si počínali pri príprave tyčiniek, bolo to po anglicky, unavená som nemala chuť sa tým zapodievať.
Dnes ráno mi však quinoa nedala pokoj. Mám ešte pol vrecka, reku skúsim niečo na vlastnú päsť. Opláchla som ju a dala variť do dvojnásobného množstva vody. Keď zmäkla, precedila som ju do panvice a na slabom ohni som ju miešala, aby sa z nej odparila prebytočná voda.
Potom som otvorila zásuvku so zásobami a vyberala ostatné zložky, ktoré by sa hodili do mojej maškrty. Našla som trochu posekaných pistácií, slnečnicové a tekvicové semienka, chia semienka, instantné pohánkové vločky a nejaké iné drobné vločky. Tie som máličko opražila nasucho, aby neboli surové.
Pridala som arašidový krém vydolovaný z fľašky
a na spojenie masy som použila tekutý med. Ten je dosť lepkavý a sladký, aby nám vhodne poslúžil.
Masu som dôkladne premiešala a rozmýšľala, v akej forme, tvare ju budem podávať. Najlepšie sa hmota držala v tvare guľky, tak bolo rozhodnuté. Guľky by vyzerali dobre v pekných papierových košíčkoch. Tie mám samozrejme na SK, tak sú len takéto "nahé".
Chuťovo sú naozaj vynikajúce, cítiť arašidy, vločky aj med.
Inak, quinoa mi vonia po maku. Takýmto guličkám sa iste poteší každý milovník zdravšieho životného štýlu, viem si ich predstaviť ako pohostenie pre kamarátky, doplnok desiatej pre žiačika či študenta, vhodnú maškrtu, ak nás prepadne mlsná alebo potrebujeme rýchlo doplniť energiu. A aby som sa vyhla tomu palmovému oleju, nabudúce si vyrobím arašidový krém radšej sama. Určite to pôjde aj podomácky. 


streda, 12. augusta 2015

Kysnutý slivkáč s tvarohovou plnkou

A zase som našla v chladničke suroviny, ktoré sa žiadalo minúť: 4 žĺtka z vajíčok(bielka som dala do bryndzových karbonátkov), praženica sa nekonala, tak ich rýchlo treba minúť inak. Na raňajky sme mali žemle so sleďami v oleji a zeleninou, pretože sme ryby ešte v týždni nemali
Minúť trebalo aj hrudkovitý tvaroh, ktorý som kúpila ešte doma, keď sme zabehli do Maďarska a už mu končila záruka
včera bol na nákupe manžel, priniesol aj slivky, ale také mäkké, velikánske, chuťovo skoro ako ringloty. Také na priamy konzum nemám rada, tak budú dobré na pečenie.
Prezerala som si recepty na Vareche, zaujal ma jeden od Jerice(Jarky z Bratislavy), robila kysnutý slivkový s tvarohom a ešte posýpkou na vrchu. Posýpku z masla, cukru a múky som chcela vynechať, tak som si robila po svojom a vyšiel celkom zaujímavý koláč. Nadôvažok, v zásuvke sa ponevieral zvyšok pohánkovej múky, tak maminka kombinuj a tvor!
Suroviny, ktoré som použila do cesta:
zhruba 20dkg pohánkovej múky (kľudne použite hoci aj bielu hladkú)
asi 1,5 dcl vlažného mlieka
1 lyžica kyštálového cukru
necelá polovička kocky čerstvého droždia
1 žĺtok
šťava z polovičky citróna
dve lyžice oleja
štipka soli

Suroviny do plnky:
slivky alebo iné ovocie
tvaroh asi 30dkg
práškový cukor 3 lyžice
3 žĺtka
sladká smotana asi 1,5dcl
pudingový prášok vanilkový 1ks 40g


Do trochy teplého mlieka som rozmiešala lyžičku cukru a rozdrobila droždie, po jeho napučaní som ho vyliala do misy s múkou, soľou, zvyšným cukrom, olejom, žĺtkom a šťavou z citróna.
Pohánková múka patrí medzi bezlepkové, cesto z nej nie je tvarovateľné, preto som cesto robila vláčnejšie, miešala som ho len varechou. Mám s ňou skúsenosť pri príprave kysnutého cesta v rámci svojich experimentov, na ruky sa veľmi lepí, takže je zbytočné si ich "špiniť". Vlani som z nej robila posúchy naslano s klobáskou a zeleninou a aj nasladko -s makom a malinami. Recepty mám uverejnené na Vareche.sk.

Kysnuté cesto z pohánkovej múky sa musí len vyliať po vykysnutí na plech a tak upiecť, nič iné sa z nej tvoriť nedá (myslím buchty, závin a tak)
Dnes som zasa prišla na niečo nové. Pohánková múka má svoju špecifickú, horkastú chuť, ktorá mnohým ľuďom vadí. Pri ochutnávaní cesta sa mi zdalo, že čím viac citrónovej šťavy tam dám, tým menej sa mi zdá múka horká. Preto je tam šťava až z polovičky citróna. Naozaj to funguje! Pohánka je u nás zaradená medzi super potraviny pre obsah rutínu, ktorý spevňuje cievy a žily. Manžel má kŕčové žily, ja ich mať nechcem.
   Cesto som robila, ako som už spomenula, redšie. skoro liate
nechala som ho zakryté nakysnúť asi pol hodiny. Veľmi pekne zapracovalo
Pomocou stierky som ho naliala-natrela na maslom vymazaný a polohrubou múkou vysypaný menší plech 31x22cm
Ešte počas jeho kysnutia v mise som umyla a pokrájala na menšie kúsky slivky, posypala som ich mletou škoricou, cukor im nechýbal, boli sladké dosť.
Natlačila som ich jemne do cesta. Pokryli ho celé.
Tu bol rozdiel medzi receptom od Jerice a mojím - ona dávala tvarohovú plnku na cesto, na tvaroh pokládla slivky a na ne ešte posýpku. Ja som urobila vývrtku, na cesto som dala slivky a na ne som naliala tvarohovú plnku, potom už nebolo treba posýpku. Koláč som nechala kysnúť kým sa vyhreje rúra a pripravím plnku: k tvarohu som pridala žĺtky, cukor
smotanu a pudingový prášok
Plnku som naliala na slivky a vložila plech do rúry vyhriatej na 170°C. 
Piekol sa 40-45 minút.

Jasné, že som ho ochutnala ešte teplý, bol veľmi chutný. Ale keďže je to bezlepková múka v kombinácii so šťavnatým ovocím a tekutou tvarohovou plnkou, nie je vhodný za tepla do ruky, potrebujete k nemu tanierik a vidličku, ťažko sa doloval aj z plechu
 Po vychladnutí som ho ešte dala stuhnúť do chladničky, aj tak nám veľmi chutil. Pri tomto nemám vôbec žiadne výčitky svedomia. Je v ňom minimum tuku, cukru a zasa veľa výživných látok.