štvrtok, 28. apríla 2016

Dukátové buchtičky s vanilkovým pudingom

Už sme ich dávno nemali. Robím ich tak raz do roka, poctivo, pracne, polotovar z obchodu som už tiež raz v časovej tiesni použila. Ale len raz. Radšej raz do roka domáce ako častejšie tie z obchodu. A keď robím z kila múky, tak sa ujdú aj do mrazničky.

Suroviny: 220g polohrubej múky Babičkina voľba, 280g hladkej múky 00 extra špeciál Babičkina voľba (už by mi poprípade mohli poslať nejaké to kilo ako odmenu za reklamu:-), 10g čerstvého droždia, cca 350ml teplého mlieka, 50ml oleja, pol lyžičky soli, 3 lyžičky citr. šľavy, 5 lyžičiek cukru, olej na namáčanie
Puding: 1 liter studeného mlieka, 3 žĺtky, 2 vanilkové cukry, 1,5 vanilkový puding Dr. Oetker, cukor podľa chuti - cca 5 PL, rumová aróma (nemusí byť)

Postup: Z mlieka som odobrala asi deci, rozmiešala v ňom 1 ČL cukru a nadrobené droždie, nechala ho napučať. V mise som zmiešala preosiatu múku so soľou, zvyšným cukrom, citr. šťavou, priliala som vzídený kvások a postupne liala mlieko s olejom, ako ho múka pri miesení pila. Cesto som hnietla, kým ostalo celistvé a menej lepivé. Podsypala som ho troškou múky, zakryla utierkou a nechala na teplom mieste kysnúť.
Dnes to bolo viac, hodina aj niečo. Ale pekne zapracovalo.
Vybrala som ho na jemne pomúčenú dosku a pregúľala na hrubší valec, z ktorého som potom uberala kusy a formovala z nich hadíkov na hrúbku dvoch prstov.
Umelohmotným nožom som potom z hadov ukrajovala kúštiky hrubé ako prst, išlo to rýchlo. To už som mala nachystanú mištičku s olejom na namáčanie a plech na pečenie vystlaný pečiacim papierom.
Naň som zaradom a natesno k sebe ukladala kúsky cesta omočené v oleji z tej strany, kde sa budú navzájom dotýkať.
Vždy stačí namočiť len jednu stranu a tú priložiť k predošlej nenamočenej. Robím to takto odjakživa, mama to takto robila/robí, niekto si to zjednoduší dlhými valčekmi, ktoré potom poprekrajuje na veľkosť buchtičiek rovno na plechu. Mne sa kúsky páčia viac, oddeľujú sa po upečení úplne dokonale.
Naplnila som buchtičkami malý plech, zakryla utierkou, nech ešte podkysnú asi 15 minút. V polčase som zapla rúru, aby sa dostatočne vyhriala. Buchtičky som piekla na 200°C asi 15 minút. záleží na rúre, na veľkosti kúskov, keď sú pekné červené zvrchu, budú určite upečené.
Toto je vynikajúce páperové cesto, jemnučké a ľahučké. Robím ho voľnejšie, teda s vyšším obsahom mlieka, aby neboli tvrdé a tuhé. A vyššie uvedená múka naozaj nemá chybu! S cestom sa pracuje veľmi dobre.
Kým buchtičky na plechu chladnú, uvarím puding: V studenom mlieku metličkou rozmiešam žĺtky, vanilkový a kryštálový cukor a pudingový prášok. Teraz som pridala aj rumovú arómu na skúšku, ale myslím, že bez nej je to lepšie v tomto jedle.
Hustota je na môj vkus perfektná, nemám rada riedky puding na buchty, hneď sa vpije do cesta. Treba vedieť, že státím a chladnutím puding hustne (to vedia aj malé deti), takže tento pomer je k okamžitej konzumácii. Nám množstvo pudingu práve stačí. Hneď ako ho stiahnem z platne, postavím hrniec do studenej vody a stále miešam, aby sa neutvorila koža a aby sme mohli čím skôr jesť.
Puding nalievam teplý, ale nie horúci. A najeme sa do popuku:-)

nedeľa, 24. apríla 2016

Viedenský rezeň

Zásadne sa pripravuje z teľacieho stehna. Môj síce neprevísa z taniera, ale chuťovo je naozaj neporovnateľne lepší ako akýkoľvek iný rezeň. Prílohu som dala tradične slovenskú - majonézový zemiakový šalát. Musím povedať, že takéto "ťažšie" kombinácie robím zriedka, ale niekedy sa človeku zažiada a keď mám možnosť kúpiť teľacinu, využijem príležitosť.
Suroviny:
teľacie stehno, polohrubá múka, vajcia, pečivová strúhanka, soľ, bravčová masť, plátky či štvrťky citróna k servírovaniu
Na šalát: zemiaky varené v šupke, mrkva, cibuľa, uhorky, červená mäsitá paprika, majolenka Hellmanns, šľahačková smotana, citr. šťava, soľ, prášk. cukor, čierne mleté korenie
Postup:
Mäso som ani nevážila, koľko bolo, toľko dalo (8 ks), k tomu úmerne aj trojobal.
Umyté a utierkou osušené stehno som zbavila blany a pokrájala cez vlákno na tenké plátky.
Nie je to ľahké, lebo mäso je mäkké, jemné, nedrží tvar ako povedzme krkovička či priemerom menšie karé.
Plátky mäsa som v mikroténovom vrecku vyklepala jemne na tenúčko, cca 2mm.
Radšej krájam tenšie plátky, aby som mäso nemusela silno naklepávať. V reštaurácii samozrejme máte dostať veľký rezeň s odporúčanou hmotnosťou
Potom som ich po jednom osolila a obalila v múke, rozšľahaných vajciach (mám od suseda domáce, tak sú nádherne žlté) a preosiatej strúhanke. Prebytok múky a strúhanky, čo sa neprilepí, jemne odklepnem, aby nerobili problémy. Strúhanku  na mäse neuťapkávam, nepritláčam.
Na panvici som rozhorúčila bravčovú masť a rezne vkladala, až keď vhodená omrvinka začala penivo tancovať.
Tenké rezne sa vyprážajú krátko na vyššej teplote, aby sa nevysušili ani veľmi nenapili tuku. Trvalo mi to pri každom rezni asi minútu - dve z jednej a toľko isto z druhej strany. Tuku treba mať dostatok, rezeň musí plávať. Mäso sa vplyvom vysokej teploty zmrští, preto je hotový rezeň hrubší a tým pádom menší ako pri vyklepaní. Hneď po prevrátení ma druhú stranu sa mi robili na povrchu bubliny, ale väčšie pri vyberaní kliešťami praskli, obal bol veľmi tenký.
Hotové rezne už hneď nedávam na papierovú servítku odsať, vraj je to škodlivé, tak chvíľu počkám, po miernom ochladení ich tam dám. Sú výborné, šťavnaté.

Zemiakový šalát som robila ešte pred mäsom. V slanej vode uvarené zemiaky som scedila, po vychladnutí ošúpala, pokrájala krájačom na vajcia vodorovne aj zvislo, pridala som papriku a čerstvú uhorku pokrájané na drobné kocky. Cibuľu a mrkvu tiež pokrájané dusím v malom množstve vody a potom tiež primiešam k zemiakom. Teraz mi z včerajšieho pečenia pizze ostali dve lyžičky kukurice v konzerve, tak aj tú som tam zakamuflovala, pridá na farebnosti. Surové kúsky zeleniny mám rada kvôli chrumkavosti, častejšie dávam sterilizované uhorky, ale keď mám, dám čerstvú šalátovú uhorku. Primiešam majolenku, zvyšok vo fľaške pretrepem s tekutou smotanou a tiež vylejem do šalátu.

Dochutím soľou, citrónovou šťavou, čiernym mletým korením a štipkou práškového cukru. My to máme radi takto. Kým sa pripravia rezne, v šaláte sa chute tiež poprechádzajú. A nám by prospela po dobrom obede tiež dobrá prechádzka, ale vonku je hrozný vietor s dažďom, tak sa nikam nejde. Aspoň dcérka má vnútri malú trampolínu:-)

streda, 20. apríla 2016

Kel na paprike

Čím jednoduchšie, tým lepšie. V tomto duchu som krájala kel k dnešnému jedlu. Urobila som základ z opečenej cibule a dvoch lyžičiek mletej červenej papriky ako na perkelt, nasypala naň pokrájaný kel, osolila, okorenila celou rascou, podliala 2dcl horúcej vody a pod pokrievkou dusila do zmäknutia.
Za ten čas som pripravila aj dusenú ryžu.
Ku kelu som pridala necelú lyžičku štipľavej domácej paprikovej pasty.
Po odstavení som ho posypala majoránkou.
So zvyšnými zemiakmi a opečenými plátkami marinovaného tofu to bolo dobré, ale viac mi to chutilo s ryžou. Bodla by k tomu fajnová domáca klobáska. Poslednú zimu sme vlastnú ani nemali.

nedeľa, 17. apríla 2016

Rib eye steak

Toto bola moja porcia z krásneho kusa vysokej roštenky, ktorú priniesol minule manžel z práce.
Surové mäso nechal dobre prezrieť, časť už stihol ochutnať sám a tento kus priniesol domov na Slovensko. Už som sa tešila, lebo Rib eye steak som ešte nepripravovala.  Dôležité je nechať ho vonku z chladničky dosť dlhý čas, aby prevzalo izbovú teplotu.
Mäso som umyla, osušila utierkou a nakrájala na plátky hrubé 2,5 cm.
Plánovala som vyskúšať viac spôsobov prípravy, aby som prišla na to, ktorý nám vyhovuje najviac. Solenie vopred, solenie po opečení a dopečenie v rúre.
Ako prvé som však upiekla prílohu, v rúre pečené pokrájané, osolené zemiaky a batáty s olivovým olejom. A fotiť som všetko nestíhala, bola som napätá, aby som tento drahý a krásny kus mäsa nepokazila.
Prvé dva plátky steakov som potrela olejom, potom osolila a posypala zmesou čierneho, zeleného a ružového čerstvo drveného korenia.
Korenie som vmasírovala do mäsa a nechala chvíľu stáť. Neviem, kedy sa naučím koreniť odvážnejšie, ale dúfam, príde aj ten čas.
Zatiaľ som poriadne rozohriala titánovú panvicu len tak nasucho. Oba steaky som piekla naraz, najprv z jednej strany 2,5 minúty a potom aj z druhej toľko isto. Medzitým som sa ich ani nedotkla.

Hneď po uplynutí času som ich preložila do rúry predhriatej na 200°C.
Manželovi som ten jeho vybrala skôr, môj tam pobudol 8 minút. Z rúry som steaky položila na kus alobalu, pridala plátok masla a tesne zabalila, nechala dôjsť necelých 8 minút, až potom som ich podávala.
Hladného chlapa som čakať nenechala, môj steak som fotila aj po prekrojení. V strede bol ešte ružový, ale usúdila som, že by bolo stačilo aj 6 minút.
Porcia bola fakt kráľovská, ja som ju ani nestačila naraz dojesť. Ale jedno viem iste: nikdy som ešte tak dobré mäso nejedla! Tá chuť je proste neopísateľná, a to nepatrím medzi milovníkov steakov. Mramorované mäso, hlavne tento rib eye steak odporúčam fakt každému, kto sa nebojí trošky tuku, lebo ten je aj tu nositeľom výbornej chuti.
A ešte pre mňa dôležitý postreh: necítila som rozdiel medzi dopredu nasoleným a po opečení soleným mäsom. Takže mi je to vlastne jedno, dilema vyriešená:-)


sobota, 16. apríla 2016

Hovädzie na koriandri

Tento recept je z kategórie pomaly dusených. K mäsu som upiekla zemiakové pampúšiky a prichystala rýchly čerstvý šalát.
Suroviny:
70dkg hov. hrude b.k., 2 cibule, 3PL olivového oleja, 3 strúčiky cesnaku, 2 ČL koriandrových semienok, 5 zrniek čierneho korenia, 2 zrnká nového korenia, 3 kúsky klinčekov, 1 ČL mletého zázvoru, 0,5 ČL pálivej červenej papriky, soľ, 1,5dcl mäsového vývaru, čerstvá petržlenová vňať
Príloha: 5 zemiakov, 1 jablko, 2 PL smotany, 1 vajce, cca 5 PL hladkej múky,  1dcl oleja na opekanie
Postup:
Podarilo sa mi kúpiť pekný kus hovädzej hrude bez kosti.
Z chladničky som ho vybrala v predstihu, aby sa aklimatizoval k izbovej teplote. Pokrájala som ho na väčšie kocky.
Koreniny som najprv krátko opiekla na suchej panvici,
potom podrvila v mažiari.
V jenskej mise som opražila na oleji nadrobno pokrájanú cibuľu, neskôr som pridala popučený a posekaný cesnak.
Nasledovalo mäso - opiekla som ho v tomto základe pri vyššej teplote. Prisypala som soľ, mletý zázvor a papriku, ak chcete viac pálivé, dajte viac.
Premiešané som zaliala horúcim vývarom, pridala podrvené koreniny, znovu premiešala a zakrytú misu vložila do rúry predhriatej na 200°C.
Nakúkala som cez okienko a keď tekutina začala znovu vrieť, teplotu som znížila na 140°C. Jedlo si tam takto pobublávalo 2 aj trištvrte hodiny. V polčase som ho ochutnala, s konečným výsledkom sa nedalo ani porovnať. Za ten dlhý čas sa chute perfektne prepojili a každá surovina odovzdala to najlepšie zo seba, mäso bolo mäkkučké, šťava trošku zhustla, ale aj tak jej ostalo dostatok.
Posledný krok bolo nasekať petržlenovú vňať a posypať hotovú hovädzinu. Kto má rád koriandrovú vňať, použije tú.
Kým sa mäso dusilo v rúre, mala som dosť času pripraviť prílohu: pampúchy a šalát.
Očistené zemiaky som uvarila v osolenej vode,  potom scedila, popučila a nechala vychladnúť. Na zjemnenie chuti som pridala jedno očistené a najemno postrúhané jablko a dve lyžice hustej smotany. Múka je tu potrebná, aby naviazala na seba prebytočnú vlhkosť a vajce, aby pampúšiky držali pokope. V panvici som rozhorúčila olej a mokrými dlaňami som zo zemiakovej hmoty formovala placky. Opekala som ich z každej strany do červena.
Nie príliš rýchlo, aby neostali vo vnútri surové.
Čas si môže každý vyrátať približne tak, aby boli jednotlivé jedlá hotové naraz. Tiež som pokrájala na rezance ľadový šalát a kúsok červenej mäsitej papriky, v mise osolila, pokvapkala javorovým sirupom a citrónovou šťavou, dôkladne premiešala a obed sa mohol podávať.

utorok, 12. apríla 2016

Halušky podľa Kecemisa

Zase inšpirácia z Varechy, mám tam plnú KK (kuchársku knihu) super receptov, ktoré mienim zaradom vyskúšať, tento som si uložila v r. 2014, takže najvyšší čas!
Kecemis je rodák žijúci v Kanade. Mám rada jeho výtvory v kuchyni, pretože sú úplne z iného súdka ako tie naše doma. Kombinuje veľmi nekonvenčne, používa dosť všakovakého korenia a hlavne veľa veľa zeleniny, čo veľmi kvitujem.
Dnes som mala chuť práve na niečo neobvyklé, tak som si pokutrala v KK a našla som svoju predlohu v podobe zemiakových halušiek v tekvicovo-kelovo-smotanovo-syrovej omáčke. Zemiaky mi už klíčia, tak ich v poslednom čase používam častejšie, v mrazničke som mala aj trocha žltej tekvice a kúpila som hlávkový kel.
Postup som si uspôsobila vlastným možnostiam, výsledok ale iste nemá ďaleko k originálu aspoň chuťovo.

Suroviny:
Halušky: 300g zemiakov, 100 polohrubej múky, 50g hladkej múky, voda, soľ
Omáčka: hrnček žltej tekvice, 1/2 červenej cibule, 2 PL oleja, 1/2 ČL suš. rozmarínu, soľ, hrnček kelu, pár menších šalviových lístkov, 200ml šľahač. smotany, kúsok tvrdého syra (u mňa zvyšky Cheddaru a oštiepka), plátok masla

Postup:
Ako prvé som pripravila zemiakové halušky: očistené surové zemiaky som najemno nastrúhala, pridala som polohrubú múku, osolila a premiešala. Niekedy sú však zemiaky také suché, že haluškové cesto sa z nich bez pridania ďalšej múky a vody nepodarí, tak som pridalala trocha hladkej múky a vody, aby to cesto lepilo. Asi takto:
Nahádzala som ho do vriacej vody cez haluškáreň, pár minút povarila, precedila, prepláchla studenou vodou a nechala odkvapkať.
Zatiaľ ma už čakala rozmrazená tekvica, bola pokrájaná na kocky.
Na oleji som opiekla pokrájanú cibuľu spolu s tekvicou posypanou rozmarínom.
Musela som ju aj na čas zakryť pokrievkou, aby sa dusila a skôr zmäkla. Nedávno som otvorila jednu fľašu Chardonnay, niečo som s ním varila a ostal skoro celý objem. Nemala som ju s kým vypiť, tak som ju porozlievala do formičky na mackov a tak zamrazila. Jeden macko = 0,5dcl vína. Tu som jedného práve potrebovala
Nechala som ho medzi tekvicou roztopiť a skoro úplne odpariť. Ostane len chuť.
Mäkkú tekvicu som popučila vidličkou. To už boli v kuchyni dobré vône.
Rýchlo som vybehla na dvor pre šalviu, už vyrašili čerstvé lístky z vlaňajšieho kríčka, pekne sa mi rozrástla.
Z hlávky kelu som nakrájala na rezance asi za hrnček, prisypala k tekvici spolu so šalviou,
zaliala smotanou, pridala plyn a nechala dusiť, redukovať. Zanedlho pribudol aj strúhaný syr, aby sa omáčka pekne scelila.
Trvalo to asi 7 minút, za ten čas aj kel ako-tak zmäkol, tekutina zhustla a voňala úplne parádne. Dielo som doladila už len plátkom masla, plyn vypla a maslo sa miešaním roztopilo.
Halušky už čakali na omáčku, spolu  a začerstva to bolo fakt vynikajúce. 
Ja som si dala aj neskorú večeru, s cviklovým šalátom, no čo vám budem básniť, treba vyskúšať;-)
A aby som nezabudla, pridávam fotky z dnešných potuliek pri jazere, ktoré mám veľmi rada v každom ročnom období, pretože kulisy okolo neho sa každým dňom menia a ja sa kochám tým nesmierne krásnym divadlom vždy, keď mám tadiaľ cestu.







A ešte sme videli aj repkové pole, pasúce sa koníky, nazreli sme do parku pri kaštieli a dívali sa na melírované polia:-)