utorok 12. apríla 2016

Halušky podľa Kecemisa

Zase inšpirácia z Varechy, mám tam plnú KK (kuchársku knihu) super receptov, ktoré mienim zaradom vyskúšať, tento som si uložila v r. 2014, takže najvyšší čas!
Kecemis je rodák žijúci v Kanade. Mám rada jeho výtvory v kuchyni, pretože sú úplne z iného súdka ako tie naše doma. Kombinuje veľmi nekonvenčne, používa dosť všakovakého korenia a hlavne veľa veľa zeleniny, čo veľmi kvitujem.
Dnes som mala chuť práve na niečo neobvyklé, tak som si pokutrala v KK a našla som svoju predlohu v podobe zemiakových halušiek v tekvicovo-kelovo-smotanovo-syrovej omáčke. Zemiaky mi už klíčia, tak ich v poslednom čase používam častejšie, v mrazničke som mala aj trocha žltej tekvice a kúpila som hlávkový kel.
Postup som si uspôsobila vlastným možnostiam, výsledok ale iste nemá ďaleko k originálu aspoň chuťovo.

Suroviny:
Halušky: 300g zemiakov, 100 polohrubej múky, 50g hladkej múky, voda, soľ
Omáčka: hrnček žltej tekvice, 1/2 červenej cibule, 2 PL oleja, 1/2 ČL suš. rozmarínu, soľ, hrnček kelu, pár menších šalviových lístkov, 200ml šľahač. smotany, kúsok tvrdého syra (u mňa zvyšky Cheddaru a oštiepka), plátok masla

Postup:
Ako prvé som pripravila zemiakové halušky: očistené surové zemiaky som najemno nastrúhala, pridala som polohrubú múku, osolila a premiešala. Niekedy sú však zemiaky také suché, že haluškové cesto sa z nich bez pridania ďalšej múky a vody nepodarí, tak som pridalala trocha hladkej múky a vody, aby to cesto lepilo. Asi takto:
Nahádzala som ho do vriacej vody cez haluškáreň, pár minút povarila, precedila, prepláchla studenou vodou a nechala odkvapkať.
Zatiaľ ma už čakala rozmrazená tekvica, bola pokrájaná na kocky.
Na oleji som opiekla pokrájanú cibuľu spolu s tekvicou posypanou rozmarínom.
Musela som ju aj na čas zakryť pokrievkou, aby sa dusila a skôr zmäkla. Nedávno som otvorila jednu fľašu Chardonnay, niečo som s ním varila a ostal skoro celý objem. Nemala som ju s kým vypiť, tak som ju porozlievala do formičky na mackov a tak zamrazila. Jeden macko = 0,5dcl vína. Tu som jedného práve potrebovala
Nechala som ho medzi tekvicou roztopiť a skoro úplne odpariť. Ostane len chuť.
Mäkkú tekvicu som popučila vidličkou. To už boli v kuchyni dobré vône.
Rýchlo som vybehla na dvor pre šalviu, už vyrašili čerstvé lístky z vlaňajšieho kríčka, pekne sa mi rozrástla.
Z hlávky kelu som nakrájala na rezance asi za hrnček, prisypala k tekvici spolu so šalviou,
zaliala smotanou, pridala plyn a nechala dusiť, redukovať. Zanedlho pribudol aj strúhaný syr, aby sa omáčka pekne scelila.
Trvalo to asi 7 minút, za ten čas aj kel ako-tak zmäkol, tekutina zhustla a voňala úplne parádne. Dielo som doladila už len plátkom masla, plyn vypla a maslo sa miešaním roztopilo.
Halušky už čakali na omáčku, spolu  a začerstva to bolo fakt vynikajúce. 
Ja som si dala aj neskorú večeru, s cviklovým šalátom, no čo vám budem básniť, treba vyskúšať;-)
A aby som nezabudla, pridávam fotky z dnešných potuliek pri jazere, ktoré mám veľmi rada v každom ročnom období, pretože kulisy okolo neho sa každým dňom menia a ja sa kochám tým nesmierne krásnym divadlom vždy, keď mám tadiaľ cestu.







A ešte sme videli aj repkové pole, pasúce sa koníky, nazreli sme do parku pri kaštieli a dívali sa na melírované polia:-)




Žiadne komentáre: