utorok, 25. októbra 2016

Paprikovo-cuketová chuťovka

Niekedy už fakt neviem, čo by sme jedli, aj keď striedam rozmanité jedlá a pripravujem pestrú stravu.
Teraz to mám trocha sťažené, keďže je u nás mama po operácii a má určité obmedzenia. Jej sa snažím robiť mleté, mixované alebo ak to ide, drobne krájané porcie, prispôsobené jej chuti.
Desať dní každé 3 hodiny, aby nabrala silu po nemocničnej strave, dá zabrať, ale zvládame to celkom dobre:-)
Tak vznikla aj táto chuťovka či nátierka, komu ako lepšie vyhovuje.
Suroviny:
1/2 zeleninovej papriky, 1/4 cukety aj so šupkou, 2 strúčiky cesnaku, soľ, voda, pomazánkové maslo
Postup:
Na lyžici oleja som poopekala nadrobno nakrájanú papriku a cesnak, podliala trochou vody, osolila a nechala dusiť pod pokrievkou. Hneď som pridala aj pokrájanú cuketu a všetko dusila úplne do mäkka.
Na začiatku som nemala ani potuchy, čo z toho bude, len ma hnala intuícia. Podusenú zeleninu som pretrela cez riedke sitko. Tento základ sa môže použiť do obyčajného masla či hustej kyslej smotany, ja som zvolila niečo medzi tým - nátierkové smotanové maslo. Celé som premiešala metličkou do jemnej konzistencie.

Môže sa podávať teplé aj studené, ochutené citr. šťavou, horčicou, doplnené orechami, semienkami, inou zeleninou či bylinkami. Mame len samotné, pokrájané na primerané kúsky,
A nám s malou trocha načančané. Mimochodom takto spolu je to vynikajúce.
Mäsožrúti si môžu krajčeky doplniť o kúsok údeniny

utorok, 11. októbra 2016

Jablčník so zemiakovým cestom


Hnetené cesto obohatené o varené zemiaky je výborné do tradičných koláčov s makovou, tvarohovou ale aj jablkovou plnkou. Je vláčne, krehučké a ak je plnky viac, až sa rozplýva na jazyku.
K príprave včerajšieho koláča ma inšpiroval recept od pani z Ružomberka, ona použila bezlepkovú mix múku.
Samozrejme, málokedy dodržím recepty do bodky, treba ale vedieť, pri ktorých druhoch koláčov to nespôsobí pohromu. Teraz experimentujem s múkami a ich náhradami, toto je jeden vydarený recept na zníženie množstva bielej múky v koláči. Kto chce, použije jej celé množstvo (400g), bez náhrad.

Suroviny:
Cesto: 380g zemiakov varených v šupke, 100g pohánkovej krupice, 30g ovsených otrúb, 30g pšeničných klíčkov, 20g quinoa vločiek, 30g kukuričnej jemne mletej múky, 190g hladkej pšeničnej múky 00extra, 1 KL prášku do pečiva s vínnym kameňom, 100g práškového cukru, 120g studeného masla, štipka soli
plnka: 9 nahrubo strúhaných ošúpaných jabĺk ( t.j asi 1,8kg)
Postup:
vopred uvarené zemiaky v šupke som očistila a vychladnuté najemno nastrúhala do väčšej misy, postupne som prisypala múky a ich náhrady, cukor, prášok do pečiva a soľ, všetko som dôkladne premiešala. Maslo musí byť studené, aby sa cesto hneď nelepilo, vyberám ho z chladničky až pri použití a strúham na veľkých očkách do misy k múke, tak sa rýchlejšie a rovnomernejšie zapracuje.
S cestom sa pracovalo veľmi dobre, po zhnetení som ho rozdelila na dve časti, to bude spodok a vrch koláča. Jednu časť som rozvaľkala na pečiacom papieri na veľkosť plechu 32x35cm.
Očistené jablká som strúhala do misy, boli sladučké, takže žiaden cukor navyše som dodávať nemusela. Vytlačila som z nich prebytok šťavy, aby koláč nebol premočený a plnku urovnala na cesto.
teraz som si ostrihala pečiaci papier presne na vnútornú veľkosť plechu a naň som rozvaľkala až k okrajom druhú časť cesta. Prevrátené som uložila na plnku a papier obozretne stiahla. Cesto sa nelepí, ale je jemné, prípadné odlepence sa ľahko prilepia znovu. Pečenie s takýmto typom cesta je zábava, netreba sa zlostiť, cesto je naozaj poddajné a navyše variabilné, obohatené o množstvo vlákniny, ktorá nie je len v plnke.

Vzala som do ruky vidličku a popichala povrch kade-tade, potom aj onade, aby sa nevzdulo a para z jabĺk mala kade unikať. Rúra už bola predhriata na 170°C.
Koláč som piekla skoro 35 minút, do ružova. Prikladám foto hotového.
Vlažný sa podrobil skúške chuti a konzistencie, plnka bola ešte horúca, no ale kto to má vydržať, čakať až do rána?!:-)
A k raňajkám už odstáty, cesto správne prevlhnuté od plnky, chutnučký, mäkučký, jemný... a nadôvažok - bez výčitiek svedomia;-)

nedeľa, 2. októbra 2016

Tvarohové kvetinky so zeleninou

Občasné bezsenné noci môžu byť naozaj veľmi inšpiratívne, hlavne, ak človek naďabí na niečo jedlé, variabilné a ľahko pripraviteľné.
Gabika zdieľala na Fb video prípravy podobných kvetiniek z kysnutého cesta, tuším z nejakej arabskej krajiny, ale keďže ich písmu ani jazyku nerozumiem, vzala som si len nápad. Cesto aj plnku som si vymyslela podľa toho, čo mám doma. Snažím sa pridávať do múčnych jedál aj niečo výživnejšie, tvaroh sa mi zdá ako výborná voľba nielen ako plnka ale aj ako samotná súčasť cesta.
Suroviny: (na 7 ani nie malých kvetiniek)
cesto: 220g chlebovej pšeničnej múky, 100g mäkkého hrudkového tvarohu, 5-10g čerstvého droždia, 3 PL oleja, 10 PL teplého mlieka s troškou cukru, soľ.

Plnka: cca 70g tvarohu, sterilizovaná kápia, kúsok cukiny, pár sterilizovaných olív, ľanové semienka, vňať jarnej cibuľky, soľ, jedno žĺtko s trochou mlieka na potieranie
Postup:
Preosiatu múku som zmiešala so soľou, pridala som olej, rozdrobené droždie a postupne aj mlieko. Môžete ho pridať aj o niečo viac, ak chcete voľnejšie cesto.
Miesila som ho, kým sa nestalo celistvým a nelepilo sa na steny misky. Zakryté potom kyslo vyše hodiny a šikovne nabralo objem.
na jemne pomúčenej doske som ho premiesila a bratsky rozdelila na rovnaké zhruba 60g kôpky, tie som pozberkala do batôžka, prevrátila spojom dolu a nechala ďalej podkysnúť.
Tu sa mi ponúkol čas na pozbieranie a pokrájanie vhodných surovín na plnku. Tá môže byť naozaj od výmyslu sveta, kľudne aj kúsky údenín, komu čo hrdlo ráči. Prichystala som aj tvaroh na vrch kvetiniek, keďže syr použitý vo videu som práve nemala. Tvaroh som osolila, zmiešala s posekanou vňaťou jarnej cibuľky a pridala ešte ľanové semienka pre zvýšenie nutričnosti.

Tak isto sa môže cesto použiť na sladko, s ovocím - jablkami, škoricou, orechami, hrozienkami, sladkým tvarohom, tekvicou... fantázii sa medze nekladú.
Každú buchtičku som podrobila silnému tlaku dna pohára, aby sa v strede  vytvorilo miesto na plnku. Vytlačené okraje som ostrým nožíkom nakrojila až k poháru vo viac-menej rovnakej vzdialenosti presne 12x

následne som dvomi prstami zboku pospájala zakaždým dve a dve narezané dieliky, čím sa vytvorilo 6 lupienkov. Toto je, povedala by som, až čarovanie s cestom vhodné aj pre detičky a ľudí, ktorí si na zložitejšie kreácie netrúfnu. Tu je výsledok podľa mňa vskutku efektný, vôbec nie prácny a zvládne ho aj menej skúsený pekár.
nasledovalo porozdeľovanie nakrájaných surovín do stredu kvetiniek. Naplnené som kládla na plech s pečiacim papierom, aby kysli už tam.
Tvarohovú zmes som tiež podelila na vrch zeleninovej plnky a dobre ju pritlačila. Predpokladala som, že cesto sa v rúre nadvihne, plnka nech ostane na mieste. 
Kvietky som nechala na plechu ešte podkysnúť asi desať minút, potom som lupienky potrela žĺtkom rozmiešaným s trochou mlieka. Presne stačilo na tieto krásavice.


Rúru som zahriala na 200°C a pečivo sa pieklo do červena, skoro 20 minút.
Nielen vôňa, ale aj chuť je výborná, hlavne za čerstva.
Hodí sa ako desiata do školy, do práce, pohostenie pre návštevu( ako mnohí asi vedia, neznášam chlebíčky:-))