pondelok 13. apríla 2015

Tvarohové tyčinky s medvedím cesnakom



Úplne jednoduché slané pečivo. Zvládne ho aj začiatočník. Tvarohové cestá sú vláčne a chuťovo skvelé samé o sebe, s prídavkom ešte stále aktuálneho medvedieho cesnaku sú však ešte lepšie. Vytvorte si formy, aké uznáte za vhodné, trebárs aj pagáče, na chuti to nič nezmení.
Pôvodný recept som našla v maďarskom časopise, použili tam aj droždie a cesto zrejme prekladali, ja som to zjednodušila do tejto podoby, kde sa všetko zmieša najľahšie pomocou robota.

Suroviny: 250g polohrubej múky
                 250g tvarohu
                 200g masla
                      1 ČL soli
                 medvedí cesnak




Zmiesené cesto treba dať odpočinúť prikryté fóliou do chladu na takú polhodinku. Bude sa s ním lepšie pracovať.


Vaľkala som ho na hrúbku pár milimetrov, nie veľmi tenko, aby bolo do čoho zahryznúť. Keďže boli sviatky Veľkej noci, nesmeli chýbať zajačikovia:-) tí sa minuli najskôr, postarala sa o nich malá dcérka:-)) ostatné som pomocou krájača na pizzu rezala na tyčinky.
Putovali na plech vyložený papierom na pečenie a potierala som ich rozšľahaným vajíčkom. Zajace dostali očká z ľanových semienok, kožúšky mali strakaté od medvedieho cesnaku. Tyčinky som posýpala sezamovými, ľanovými a makovými semienkami. Zmestili sa na dva plechy a vkladala som ich do rúry vyhriatej na 200°C

Mali by tam byť okolo 20-25 minút, dajte pozor, aby sa moc neopálili. 


Vôňa šíriaca sa z rúry je veľmi vábivá, ak ste hladní, je možné, že vám toho po upečení na plechu veľa neostane:-)




Keby ste medvedí cesnak už nezohnali, môžete ho nahradiť trebárs mladou žihľavou či púpavovými listami. Chuť síce nebude tá pravá, ale užite si jarné vňaťky, kým sa dá.

sobota 11. apríla 2015

Nepečená neodolateľná orechová roládka

 Ak potrebujete rýchlo hotovú sladkú dobrotu, pripravte túto orechovú roládku, je naozaj výborná. Nepotrebujete k nej veľa surovín, ostatne, ja mám také recepty najradšej. Recept som našla počas jarného upratovania v podobe ústrižku zo starých novín, niekedy z osemdesiatych rokov. Také poklady rada nachádzam:-)

20 dkg mletých orechov                         Plnka: 125g masla
20 dkg práškového cukru                                  1-2 PL kyslého džemu
  1 PL rumu                                                        trošičku práš. cukru
voda podľa potreby

pôvodný recept písal jedno vaječné bielko k spojeniu orechovej hmoty, ale nerada používam surové vajcia k priamej konzumácii, hlavne odkedy mám malé dieťa. Rum som takisto kvôli malej nedala, ale pre dospelých to bude vítaná chuť, s orechami dobrá kombinácia. Na spojenie hmoty potom treba len máličko vody, tú som teda dala miesto bielka. Zmiešanú hmotu som dala na potravinársku fóliu, ktorá bola podložená červenou silikónovou podložkou

Zakryla som ju ďaľším hárkom fólie a pomocou valčeka som hmotu vyvaľkala na hrúbku asi 3mm. Môžete ju nechať aj hrubšiu,  potom budete mať menšiu plochu rolády.
 Hornú fóliu som potom odstránila.

 Plnka je veľmi jednoduchá, jedno malé maslo 125g sa zmieša s lyžicou- dvomi kyselkavého džemu, najlepšie ríbezľového. Ja som použila svoj vlastný višňovo-jahodový, keďže ríbezľový som nerobila.  K pohodlnému vymiešaniu plnky som prisypala trošičku práškového cukru, lebo mäkké maslo a kĺzavý džem sa ťažko spájal, takto bol práškový cukor na pomoci.


Plnku som natrela na vyvaľkaný plát.
 A zrolovala pomocou spodnej fólie, pozor, nieže zrolujete aj tú!:-)


Teraz  môžete roládku trocha s oboch strán postláčať, aby bola kompaktnejšia a pogúľať kvôli forme. Treba ju dať stuhnúť do chladničky aspoň na dve hodinky.
A po stuhnutí už len krájať a ochutnávať... a ochutnávať...a ochutnávať. Je sladučká a plnka s kyselkavou chuťou ju skvele dopĺňa. Rezy sú síce maličké, také pod dva zuby, no z takej maškrty niekomu stačí aj jeden dva-kúsky. Tak nech vám chutí!








štvrtok 9. apríla 2015

Kysnutý veľkonočný koláč

 Úplne najkrajší koláč, aký som kedy piekla sa mi podaril teraz na Veľkú noc podľa presného popisu postupu rodáka, ktorý žije toho času v Tasmánii. Je tak šikovný, že jeho diela ma privádzajú do úžasu. Nielen zručnosťou, ale aj technológiou, ten pán veľmi dobre vie, o čom píše, pretože skúseností má zrejme veľmi veľa. Čerpám často z receptov, ktoré uverejní. Aj keď niekedy špekulujem, lebo si chcem niektoré veci zjednodušiť alebo obísť, pretože nie som dostatočne trpezlivá, nie vždy sa to vypláca. Tento koláč som urobila presne podľa jeho návodu a som rada. Celé znenie jeho receptu aj s fotopostupom je tu:
http://varecha.pravda.sk/recepty/velkonocny-kolac-fotorecept/57626-recept.html

Ja som robila koláč z polovičnej dávky, aj tak ho bol plný plech 40x27cm, takže rátajte s tým pri celej dávke. Kysnuté cesto zvyknem robiť z čerstvého droždia, najčastejšie z balenej kocky 42g, to je najdostupnejšie. U nás vážené vidím len sporadicky. Hlavne, aby bolo čerstvé, to si všimnite. Tento koláč sa ale robí z droždia sušeného. Pravdupovediac, s ním mám menej skseností, mám pred ním rešpekt. Stalo sa mi už, že cesto s ním nevykyslo. Ono sa nedáva dopredu nabehnúť do šálky s trochou teplého mlieka s cukrom ako to čerstvé, ale sa hneď zmieša s ostatnými surovinami a preto pri čerstvom droždí hneď vidím, či pracuje, bobtná a až potom ho vlejem k múke. Takže sušené sa len nasype k ostatným surovinám v mise a vypracuje sa cesto. Suroviny na prípravu cesta by mali mať izbovú teplotu, teda ich treba vybrať z chladničky v predstihu.
Múku používam najradšej hladkú koláčovú, t.j. 00 extra, niekedy ju aj miešam s polohrubou, ale potom to cesto nie je také jemné, ale je zrnitejšie, pevnejšie. Polohrubá múka je vhodná v kysnutom ceste skôr na parené jedlá ako sú knedle a parené buchty, lebo lepšie drží tvar, kdežto z hladkej múky má cesto tendenciu spľasnúť, hlavne, ak je v ňom viac tekutiny. Ale v pečených koláčoch sa mi zdá hladká múka priam žiadúca, tie koláče, buchty sú jemnučké a ľahké ako páperie.
  Každé koláčové cesto ochucujem neveľkým množstvom cukru, pridám štipku -dve soli a pár kvapiek citrónovej šťavy. Ono to cesto má potom chuť aj samo o sebe, ak povedzme nie je plnené alebo je plnky menej. Citrónovú kôru používam len z chemicky neošetrených citrónov, dostať v Lidli alebo v e-shopoch. Ak nemáte také citrusy, vôbec tam kôru nedávajte, je veľmi nebezpečná hlavne pre deti. Kým som nevenovala pozornosť tým striekaným plodom a nedrhla ich vo vode, aj ošúpanie obyčajnej mandarínky mi doslova "vyžralo" kožu na rukách a ústnu dutinu a jazyk mi po neumytých pomarančoch až tŕpol.
Do cesta ešte patrí teplé mlieko a nejaký tuk, aby nebolo suché. Rada používam rastlinný olej, z neho sú koláče úplne ľahučké.
V tomto recepte sa pridáva roztopené maslo. Aj to až po zmiesení ostatných surovín, teda úplne na koniec. Má to svoje opodstatnenie - cesto sa stane páravým, pri utŕhaní kúskov sú z nich jemné páperové chumáče. Jednoznačne sa tým cesto skvalitní, to potvrdzujem. Niektoré recepty píšu pridať aj vajce, či len žĺtok, tu treba dať aj-aj.  Kto má kuchynský robot s funkciou miesenia cesta, ušetrí si námahu. Pri kysnutom ceste sa používa hák, ten si poradí aj s hutnejšou hmotou.
Rozpis surovín na polovičnú dávku:

350g hladkej múky
1 ČL sušeného droždia
necelá 1lyžica cukru
2 dcl mlieka
1 celé vajce (z toho pol do cesta a pol na potretie)
1 žĺtko
štipka soli
citrónová šťava alebo kôra z chemicky neošetreného citróna
25g roztopeného masla

Cesto sa po vymiesení necháva asi hodinu zakryté utierkou na teplom mieste kysnúť. Tu je už vykysnuté

 Potom sa vyklopí na pomúčenú podložku, rozťľapká a rozdelí na 6 častí zvislým rezom. Z oboch stredných sa vyšúľajú  tenké dlhé hady, ktoré navzájom spletieme a vytvoríme z nich oválny veniec. Uložíme na plech vystlaný pečiacim papierom.

dve narezané časti, ktoré boli druhé z oboch krajov, rozdelíme na polovice, dostaneme štyri kúsky, vytvarujeme ich na rovnaké guličky.
 Dve z nich rozvaľkáme do kruhu, naplníme makovou plnkou a spojíme do tvaru buchtičky. Makovú plnku som urobila z mletého maku, vyšľahaného bielka a marhuľového lekváru. Tieto plnené buchtičky sa obalia lupeňmi z ďalších dvoch rozvaľkaných guliek, ktoré na štyroch stranách narežeme nožnicami.

Z posledných kúskov si narobíme 6 dielikov, zo štyroch budú malé pletienky a z dvoch lístky, ktoré narežeme nožnicami. Potom si všetko naukladáme do venca, necháme ešte 3/4 hodiny kysnúť, potom potrieme zvyškom vajca rozmiešaného s trochou mlieka či vody a posypeme sezamovými semienkami.
Vložíme do rúry predhriatej na 175°C a pečieme do červena. Trvá to vyše pol hodiny.

Upečený koláč necháme pred krájaním vychladnúť. Takto pekne sa ukazovala plnka aj veľmi kvalitné cesto.


piatok 27. marca 2015

Bravčové stehno v hustej omáčke


Vynikajúce jedlo bez zbytočných komplikácií. Ako základ si upražíme nadrobno pokrájanú cibuľku na masti alebo oleji. Pridáme dva strúčiky cesnaku na plátky, opekáme len chvíľku, prichádza na rad veľká lyžica hustého paradajkového pretlaku, opekáme minútku spolu s polovičkou lyžičky mletej rasce.


 Hneď pridáme na kocky nakrájané mäso. Miešame, kým z každej strany obelie. Mala som kúsok čerstvej kápie, tak som ju tam nakrájala, dodá dobrý šmak.


vtedy osolíme a poprášime hladkou múkou. Podľa toho, koľko jej dáte, ovplyvníte hustotu a množstvo budúcej šťavy. Tiež ju treba opražiť, získa lepšiu chuť.



Zalejeme teplou vodou a rýchlo rozmiešame, hrudky by nemali vzniknúť. Pod pokrievkou privedieme k varu a potom pozvoľna dusíme do úplného zmäknutia mäsa.

Toto je konečná fáza, chute sú perfektne prepojené, už len nabrať na taniere s nejakou vhodnou prílohou.


U nás to boli takéto cestoviny, hodia sa aj knedle, ryža či zemiaky v akejkoľvek podobe. A samozrejme aj halušky alebo tarhoňa. Nevynechala som niečo?:-) Aha. Teraz ma napadol čerstvý chlieb, ktorým sa dá úplne dokonale vytrieť tá fantastická omáčka, keď sa z taniera minie mäso. Narobila som vám chute? Dúfam, že áno!

štvrtok 26. marca 2015

Šalátová zálievka s posolstvom jari



Veľmi aktuálna, plná vitamínov a iných prospešných látok. Čo by človek neurobil pre svoje zdravie, hlavne, ak je to jednoduché, chutné a farebne aj lákavé. Zálievka sa môže použiť na akýkoľvek šalát z čerstvej zeleniny, chuťovo si ju môžete prispôsobiť, upraviť podľa vlastnej ľubovôle.
Základnou surovinou, ktorá je poslom jari, je natvrdo uvarené vajíčko a listy čerstvého medvedieho cesnaku. Ten je známy obsahom látok, ktoré priaznivo ovplyvňujú hladinu cholesterolu, krvný tlak, obličky, prečisťujú organizmus, majú antibakteriálny a protizápalový účinok, sú výborné pre tých, ktorým hrozí trombóza a pôsobia proti bolestiam kŕčových žíl.
V kuchyni sa medvedí cesnak využíva do polievok, prívarkov, zapeká sa, ochucujú sa ním mleté jedlá, pretože má silnú cesnakovú arómu. Výborný je ako pesto, tinktúra z neho vydrží v chlade dosť dlho. Ešte som to neskúšala, ale určite príde na rad.
Najviac cenných látok si zachová v čerstvom stave, preto vám prinášam recept, v ktorom ho takto môžete využiť.

Jedno varené vajíčko som nakrájala na drobno, takisto aj polovičku obyčajnej cibule. Pridala som pár lístkov nasekaného medvedieho cesnaku.


V inej miske som zmiešala lyžicu vínneho octu, 2 lyžice olivového oleja, soľ, lyžičku medu, trocha mletého čierneho korenia, lyžičku plnotučnej horčice a trocha citrónovej šťavy. Namiesto vínneho octu môžete použiť jablčný ocot alebo biele balsamico.
Dalo by sa povedať, že je to vinnaigrette, ak by tam bola dijonská horčica.
Túto zálievku som dobre premiešala a zaliala ňou vajce, cibuľu a medvedí cesnak, dôkladne premiešala a nechala spojiť chute. Voňalo to úžasne!


Neskôr som pridala listový šalát frisée a varené kúsky žltej tekvice pre krajší farebný efekt. Aj chuťovo tam tá tekvica pasovala.


Šalát som nechala stáť asi 15 minút a potom sme si na ňom pochutili s vedomím, že spájame príjemné s užitočným:-) 

utorok 24. marca 2015

Nátierka z pečenej cvikly


Keďže cviklu milujem, vždy sa pristavím, ak ju niekde vidím. Tentoraz som ju zahliadla na blogu Viktora Klima, pôvodný recept tuším pochádza od Jamieho Olivera. On použil aj veľa balsamica.
Mne sa verzia "bez" viac pozdávala, balsamico potlačí prirodzenú chuť cvikly. Ale kľudne experimentujte, možno vám zachutí tak.
Očistenú a pokrájanú cviklu som poukladala na menší plech vystlaný pečiacim papierom, osolila, poliala olivovým olejom a pridala pár strúčikov cesnaku v šupke a trocha rozmarínu na ochutenie. Všetko som prehrabala, aby sa cvikla dobre obalila olejom a soľou.
Takto som ju piekla pol hodiny v rúre vyhriatej na 200°C, bežne takto pečiem aj zemiaky či inú zeleninu, čas závisí od tvrdosti.

 Upečenú cviklu som preložila do misky, vytlačila k nej cesnak zo šupky, rozmarín som odstránila a ponorným mixérom som trochu cviklu premixovala, nie úplne na hladko. Pečená cvikla vonia a chutí úplne skvelo!
Na čerstvom chlebíku som cviklovú nátierku ešte doplnila drobivým syrom zo slaného nálevu, cibuľkou pokrájanou nadrobno a poliala dressingom z medvedieho cesnaku.

Ak vám bude chýbať mäsko, pridajte si pár plátkov šunky alebo tuniaka v oleji. Dobre by tam vyzeralo aj vajíčko na tvrdo:-)

piatok 20. marca 2015

Hovädzie chutne a lacno

Prinášam sem hneď dva vynikajúce recepty, ktoré som robila nedávno.
Prvý je Mexický guláš



Je to jedlo, ktoré sa pred rokmi varievalo z rovnakých receptúr v zariadeniach spoločného stravovania a s Mexikom a podľa mňa ani s gulášom nemá veľa spoločného. Ale milujem ho!
Ako som už spomínala v časti o perkeltoch a gulášoch, na dusenie je najlepšie mäso, ktoré dlhou tepelnou úpravou naberá na kvalite, teda aj veľmi lacné a prerastené kolagénovými vláknami, ktoré sa po hodinách varenia či dusenia doslova lepkavo rozplývajú na jazyku. Je to koniec koncov aj výborné pre naše kĺby, načo hltať želatínové tabletky,  keď si môžeme dopriať aj chutnejšiu náhradu?
   Tento guláš som robila z krásneho kusa nožiny
Ak máte mäso mrazené, nikdy ho nevkladajte do mikrovlnky, aby sa rozmrazilo, ani do horúcej vody.To sú najväčšie hriechy. Treba ho nechať rozmraziť samovoľne, najlepšie v chladničke.
Nakrájam ho na kocky. Cibuľu nadrobno opražím na masti, stiahnem z platne, posypem červenou mletou paprikou, rozmiešam, vrátim na platňu a hneď pridám mäso. Miešam a opekám, kým začne púšťať šťavu, okorením čiernym mletým korením a osolím, zakryjem a nechám pár minút dusiť vo vlastnej šťave. Potom podľa potreby podlievam vodou alebo vývarom, ale len málinko, max do polovice mäsa. Radšej častejšie a menej. Počas dusenia potom pridám za lyžicu paradajkového pretlaku. Toto jemné mäso pravdepodobne z mladšieho zvieraťa sa mi dusilo len hodinu a pol. Čím tmavšie mäso a žltší loj, tým staršie bolo zabité zviera a tým viac času rátajte, kým zmäkne.
Do hotového som pridala už len mrazený hrášok, prehriala a oheň vypla. 

Vždy sa podáva s dusenou ryžou, ja si pamätám servírovanie tak ako mám na úvodnej fotke, do stredu ryže a posypať strúhaným syrom. Je to vynikajúce!


Ďalšia klasika je Hovädzie s kôprovou omáčkou



Za mladých čias som ho robila spôsobom obvyklým asi pre väčšinu slovenských domácností: kus chudého zadného som varila pár hodín v polievke a potom som k nemu robila ešte omáčku. Dnes vám ukážem oveľa lepší spôsob, ktorý som videla u jedného šikovného mladého muža menom Rado. Vždy vravím, že na mäso sú najlepší experti muži:-)
Takže dva najväčšie rozdiely oproti zaužívanému spôsobu prípravy sú druh mäsa a spôsob tepelnej úpravy.
   Zabudnite na chudé zadné hovädzie, je nielen drahé ale aj menej chutné pre túto prípravu. Použila som vykostené hovädzie rebrá, kus, ktorý by som v lepšom prípade použila len na polievku, aj to by bola dosť mastná. Umyla a uložila som ho do jenskej misy, poputuje totiž do rúry.

V rýchlovarnej konvici som dala zovrieť vodu, asi 7 dcl, touto som mäso zaliala. Je zaujímavé pozorovať, ako sa mäso vplyvom vriacej vody scvrkáva - zaťahuje.


Tento krok je veľmi dôležitý, zabráni totiž, aby sa mäso úplne vylúhovalo, vnútri ostane fantasticky šťavnaté. Tak isto sa vkladá mäso do vriacej vody aj pri varení v hrnci, keď nechceme silný vývar ale šťavnaté mäso. Vodu som osolila, pridala  celé čierne korenie a prepolenú cibuľu a misu vložila zakrytú do rúry vyhriatej na 150°C. Možno bude treba spočiatku zvýšiť teplotu, kým tekutina nezačne vrieť, ale potom už duste len na 150°C. Takto vyzeralo mäsko po hodine dusenia, obrátila som ho, aby bolo aj z druhej strany ponorené v tekutine.


 Nechala som ho v rúre ešte celé dve hodiny, zatiaľ som sa venovala tvorbe domácich knedlí.


Po troch hodinách dusenia som mäso vybrala, uložila prikryté do tepla a šťavu som precedila. Usadeniny boli na spodku misy a mäso bolo mäkké ako masielko.


V kastróli na omáčku som začala robiť zápražku zo štyroch lyžíc hladkej múky a tomu zodpovedajúceho množstva oleja, aby sa to dalo dobre miešať. Pražím na slabom ohni do ružova.


Vtedy pridám nasekaný kôpor a tiež ho mierne osmahnem
Zalejem precedeným vývarom (bolo ho niečo vyše pol litra)
a pridám aj vyvarenú cibuľu, metličkou miešam, aby sa nevytvorili hrudky. Potom celé pomixujem ponorným mixérom a nechám variť pár minút.


Vo finále prilejem dve deci tekutej sladkej smotany, doupravím tým konzistenciu a chuť omáčky. Celkom nakoniec už po vypnutí platne dochucujem soľou, citrónovou šťavou a štipkou cukru, mne sa do kôprovej hodí. Stačí už len nakrájať knedle, mäso a preliať ich omáčkou.
A takto sme si pochutili na vynikajúcom a fakt lacnom obede. Tento spôsob už budem používať naďalej, osvedčil sa a odporúčam ho všetkými desiatimi