Tvarohovo-gaštanová pochúťka

Táto maškrta je výplodom mojej fantázie, naozaj nič zložité, nepečený dezert bez dodatočného pridania tuku a cukru. A predsa plná výživných látok.

Suroviny:

3 PL pohánkových vločiek

2 PL ovsených vločiek

250g ochuteného gaštanového pyré

125g 70% čokolády

500g ochuteného tvarohu

3 plátky želatíny

1,5dcl vody

3PL chia semienok

šľahačka

mandle, sekané pistácie

Na korpus som použila posekané pohánkové a ovsené vločky, gaštanové pyré už ochutené cukrom a celú tabuľku kvalitnej 70% čokolády.

Vločky som najprv na miernom ohni nasucho popražila.

Po vychladnutí som ich posekala

nalámanú čokoládu som roztopila nad parou a do nej som nasypala vločky

primiešala som jedno balenie gaštanového pyré

a túto zmes som rukami napatlala do fóliou vystlanej tortovej formy s priemerom 28cm. Forma má odnímateľnú obruč.

korpus som dala do chladničky. Zatiaľ som pripravila plnku: nízkotučný jemný tvaroh bol už ochutený vanilkou a glukózovým sirupom

do hrnčeka s pol deci teplej vody som dala na pár minút napučať tri plátky želatíny.

keď napučala, pridala som ešte 1dcl vody a za stáleho miešania som ju zahrievala na slabom plameni, až kým sa celá rozpustila. Nesmie zovrieť! Nechala som ju mierne vychladnúť a potom som ju vliala do tvarohu. Dôkladne premiešanú zmes som nechala  chladničke asi pol hodiny, aby trocha stuhla, potom som ju vyliala na korpus. Na ozvláštnenie a ešte väčšiu výživnú hodnotu som pridala za dve hrste chia semienok a lyžicou som ich vpravila do hmoty, aby tam mohli napučať. 

dezert sa chladil niekoľko hodín. Je nizučký ale myslím, že pomer korpusu a plnky je akurát. Porcie som kvôli efektu ešte načančala šľahačkou, mandľami a sekanými pistáciami, ale aj bez parády je to chutná maškrta.

Krupicová zeleninová polievka

Túto polievku som objavila prednedávnom a veľmi sme si ju obľúbili. Je veľmi jednoduchá na prípravu. Robievam aj obyčajnú zeleninovú polievku s krupicovými haluškami, tam najprv na tuku opečiem pokrájanú mrkvu a cibuľu, neskôr pridám aj ostatnú zeleninu(petržlen, zeler, zemiak, hrášok), zalejem vriacou vodou, osolím a varím do zmäknutia. V miske zmiešam 7 polievkových lyžíc detskej krupice, soľ a jedno celé vajce. Túto hmotu potom cez haluškáreň hádžem do vriacej polievky. Pridám už len petrlenovú vňať a hotovo.
Dnešná polievka je ešte jednoduchšia. Je to vlastne Bádenská krupicová polievka, len ja do nej nepridávam biele víno, kvôli dcérke. Na slávnostné príležitosti sa hodí s vínom.
Na kúsku masla sa opečie jarná cibuľka pokrájaná na kolieska a mrkva.

pridá sa trocha detskej krupice, aj tá sa opraží a zaleje zeleninovým alebo mäsovým vývarom. Ochucuje sa strúhaným muškátovým orieškom, dodá polievke výbornú chuť. Keď zelenina zmäkne, pridám už len šľahačkovú smotanu, asi deci. Tá polievku správne doladí - zjemní. Svoje urobí aj hrsť pokrájanej čerstvej petržlenovej vňate. Minule som pridala aj kus karfiolu, ktorý sa mi ponevieral v chladničke.

 

Hovädzie mäso s lečom v tlakáči

Tlakový hrniec je v kuchyni naozaj veľký pomocník, ušetrí kopu času, v priemere v ňom dohotovím jedlo o polovicu rýchlejšie, u hovädzieho mäsa ušetrím ešte viac času. Mám 8l Tefal Clipso control so 7 bodovým bezpečnostným systémom. Musím priznať, že horúceho sa bojím. Ešte viac sa bojím toho, čo môže nedajbože vybuchnúť, preto som sa kúpe tlakáča samozrejme dosť dlho bránila. Počula som niekoľko hrôzostrašných príbehov z kuchýň mojich známych, tak som otáľala, až kým manžel nezačal básniť o vtedy naozaj revolučnom tlakovom hrnci. Podarilo sa mu presvedčiť ma, tak nám tento zázrak priniesol Ježiško a ja som si ho zaľúbila až potom ako ho manžel párkrát vyskúšal bez akejkoľvek ujmy. Som typ, čo sa výdobytkom modernej doby značne dlhý čas bráni a potom si hlavu búcham o stenu, prečo som to už nemala skôr?

Naozaj super vec, ktorí ju využívate, iste mi dáte za pravdu. Na module máme malý časovač, na ktorom nastavím požadovanú dobu tepelnej úpravy a zvukový signál mi pripomenie jeho uplynutie. 

Tlakový hrniec využíva varenie pod tlakom, v hermeticky uzavretom hrnci sa zvýšením tlaku uvarí jedlo za oveľa kratší čas ako za normálnych podmienok.

Najčastejšie v ňom pripravujem tuhé druhy mäsa, ktoré by sa inak varili viac hodín. Nie vždy je totiž čas na princíp pomalého dusenia či pečenia, ktoré trvá aj 3 hodiny. 

Tentoraz som robila hovädzie plece s lečom. Míňam zásoby zaváraním pred sezónou čerstvého ovocia a zeleniny, tak som siahla po 7dcl fľaške z police v komore.  

V hrnci som opiekla na masti nakrájanú cibuľu, hodila na ňu kocky mäsa, poopekala z každej strany, osolila, okorenila čierym mletým korením a zaliala celou fľašou leča.

Časovač som nastavila na 40 minút

Zatiaľ som prichystala prílohu: halušky

Halušky robievam z hladkej alebo polohrubej múky, niekedy ich miešam pol na pol. Z hladkej múky sú jemnejšie, mäkkšie. Je potrebné ich poriadne osoliť.

Kým sa uvaria a odkvapkajú na cedníku, umyjem riady a tlakáč sa ohlási, že robota je hotová. Zvýšený tlak nechám uniknúť cez ventil a keď

padne červený jazýček, bezpečne otváram pokrievku

Mäsko je mäkkučké, šťavy dosť, zahusťovať nezvyknem, netreba.

Výborné jedlo je hotové za necelú hodinku.

Pečená zelenina

Pečená zelenina vrátane zemiakov je veľmi chutné a nenáročné jedlo, ochutené vždy iným druhom byliniek chutí vždy inak. Tu som ho ochucovala viacerými druhmi súčasne, čo u mňa nie je zvykom, ale výsledok bol vynikajúci.

Očistené a pokrájané zemiaky, mrkvu, petržlen a cesnak ponechaný v poslednej šupke som nahádzala na plech vystlaný pečiacim papierom, osolila, pokvapkala olejom a posypala oreganom, majoránkou, tymiánom, rozmarínom, bazalkou a rascou. Pekáč som vkladala do rúry vyhriatej na 200°C a takto sa zelenina upiekla za 35-40 minút.

Ďalšia variácia je posypaná kúskami čerstvej bryndze. Takisto poslúži aj iný drobivý syr či tvaroh, bude to naozaj sýte jedlo.

Skorá kapusta s mäsom (minútka)

využívam čas, kým je dostať skorú kapustu, pripravujem z nej ľahké a chutné jedlá, ktoré sú rýchlo hotové. Tento recept je ozajstná rýchlovka, či ho robím z kuracieho mäsa, bravčového karé, panenky či hovädzej sviečkovice. Všetky tieto mäsá potrebujú len veľmi krátku tepelnú úpravu.

Pracovala som súčasne na dvoch panviciach, na vysokej teplote. 

Na jednej som opekala na troche olivového oleja na plátky nakrájaný cesnak a  kapustu nakrájanú na rezančeky.

Na druhej panvici tiež na malom množstve oleja kuracie prsia. Niekedy ich polejem trochou sójovej omáčky, teraz som ich len osolila.

Po pár minútach je všetko hotové, už sa len zmieša dokopy a môže sa papať. Dobrá príloha je k tomu ryža, mne chutí toto jedlo najviac len takto, bez prílohy.

Plnená paprika na dva spôsoby

Plnená paprika s paradajkovou omáčkou je jedno z mojich najobľúbenejších jedál, v čase chutných zelených paprík ho varím pomerne často. Myslím, že pochádza z tureckej kuchyne alebo z niektorej balkánskej, odtiaľ sa rozšírilo cez Maďarov aj k nám. Mohla som ho zaradiť aj do kategórie dedičstva po predkoch, je to totiž tradičné jedlo našich starých rodičov.
V zime, ak nemám zelené papriky, robievam len guľky z mletého mäsa s predvarenou ryžou a dávam ich variť do paradajkovej omáčky. to však nie je úplne ono, chýba tam chuť papriky. Najviac sa mi k nej hodí čerstvý chlebík alebo domáca knedľa. Na mäsovú zmes dávam väčšinou doma mleté bravčové pliecko. Tam mám väčšiu istotu, hotové mleté mäso nekupujem, jednak je príliš mastné a ktovie, čo všetko tam v obchodoch namelú. Ryžu zvyknem uvariť do polomäkka, pridám pretlačený cesnak, soľ, mleté čierne korenie, mletú rascu, mletú červenú papriku a vajce, aby sa zvyšok guliek, ktoré sa nezmestia do paprík, nerozvarili.

Naplnené papriky a prípadné guľky vkladám do vriacej paradajkovej omáčky. Tú pripravujem takto:

na oleji orestujem nadrobno pokrájanú cibuľu, ak mám hustý pretlak, múku nepoužijem. Ak je paradajková šťava riedka, k cibuli prisypem pol lyžice hladkej múky, tiež ju opražím do svetlohneda a zalejem pretlakom a vodou. Vody netreba moc, aby to malo dobrú chuť, radšej koncentrovaný pretlak alebo viac paradajkovej šťavy. poriadne metličkou rozmiešam, z korenín pridám zo tri bobuľky nového korenia, soľ a podľa kyslosti pretlaku aj cukor. 

V tejto omáčke potom varím papriky a guľky. Pri ich vkladaní treba dať pozor, kým sa od vriacej omáčky neobvaria, nemiešam, aby sa nerozpadli. Aj potom len chytím uši kastróla a otáčaním okolo vlastnej osi sem a tam miešam jeho obsah, bez varešky. 

Za pomalého varu, poloprikryté sa jedlo uvarí asi za trištvrte hodiny. Na konci ho ešte podľa potreby dochutím soľou či cukrom.

Recept na plnenú papriku v kapuste som uvidela v maminej starej kuchárskej knihe, zhliadla som ho len a zaryla do pamäti ako tip na niečo nové. Presný postup som si nezapísala a tak som sa pri jej príprave postupovala podľa uváženia. V pôvodnom recepte bolo bravčové mäso a ryža.

Mala som odrezky mastnejšieho bravčového pliecka, primlela som k nim kus kuracích pŕs, aby tam bolo aj chudé mäso. Ak by som nemala také mastné to pliecko, prsia by som nedala. Namiesto predvarenej ryže som použila quinou, obilninu s vysokou výživnou hodnotou. Pol hrnčeka z nej som opláchla, zaliala vodou asi centimeter nad vrch, osolila a varila do polomäkka.

  Ďalšie kroky boli rovnaké ako vždy, mleté mäso som ochutila, pridala quinou 

a touto zmesou som naplnila tri velikánske vydlabané papriky.

Menšiu hlávku skorej kapusty som porezala na menšie kúsky. Na oleji som spenila nadrobno pokrájanú cibuľu, prisypala zarovnanú lyžicu hladkej múky, keď chytila farbu, pridala som kopcovitú lyžičku červenej mletej papriky a stále miešajúc som celé zaliala mäsovým vývarom, asi 2 deci. Ešte som prisypala nachystanú kapustu a pridala plyn. Keď kapusta začala vrieť, vložila som k nej naplnené papriky. Zakryté som ich takto dusila do úplného zmäknutia. 

Do kapusty som ešte dala aj mleté čierne korenie. 

Rozmýšľala som, čo k tomu. Ako najvhodnejšia príloha sa mi javil chlieb. 

   Pravdupovediac, veľmi nám chutilo, všetci doma jedlo chválili. 

Jahodový džem 1:8

Jahodová sezóna v plnom prúde, konečne netreba kupovať tie umeliny z dovozu, ktoré sa len tvária ako jahody, pričom ani chuť ani vôňu a myslím, ani konzistenciu nemajú spoločnú s pravými čerstvo odtrhnutými plodmi. Vlastné jahody sa mi vyničili, keď sme dokončovali úpravy dvora, bola tam spevňovaná plocha s dlažbou, v tom čase som na záhradku ani nemala vôbec čas, chodili tu po dvore bagre, tak som ich musela oželieť.
Minule som kúpila krásne a chutné jahody na výpadovke z mesta, majú tam ovocie a zeleninu z Maďarska, ale poriadne draho teda. Prvá trieda 4,50 druhá 3,50. Trocha prehnané, sa mi zdá, ale čo už, slinky tiekli prúdom...
Jasné, že kúpené množstvo sme hneď pojedli.
Niektorý deň mi prišla ponúknuť ráno obraté jahody tetka z našej ulice, vraj zaplatiť mám čas aj za týždeň, len ona ich už nemá kam dávať. No super, vyzerali dobre, vzala som ich. Bolo ich za vedro.

jahody som umyla spolu so stopkami na dvore, potom som ich prebrala a nechala na veľkých táckach obschnúť. Väčšie pevnejšie plody putovali do mraziacich sáčkov a v jednom rade, teda tak, aby sa čo najmenej dotýkali, som ich vložila na poličky v mrazničke. Keď obmrzli a nehrozilo, že sa navzájom potlačia, som ich nasypala do sáčkov vo väčšom množstve, vyšli mi 3 veľké a jeden menší vak. 

Ako inak, v ten deň som mala jahody na raňajky aj na obed, vlastne som ich jedla skoro non-stop a odložila som za misku aj dcérke, kým sa vráti zo škôlky.

Ušlo sa aj mame, ktorá býva v paneláku. trocha mi ostalo na koláč, to boli také menej pekné, či obrezané. 

Práve som videla recept na jahodový džem s minimom cukru a zvyšok jahôd som odmerala, bolo ho 80 dkg. V recepte sa písalo množstvo cukru 1:4 , ja som ho ešte o polovicu znížila, dala som len 10dkg, teda 1:8.

Cukrom som zasypala pokrájané jahody a nechala stáť v chladničke do druhého dňa. Aj vlani som už odkladala marhuľový džem s malým množstvom cukru, nebol síce hustý ale mal výbornú prirodzenú chuť po marhuliach a nepokazil sa napriek tomu, že som nepoužila chemický konzervant. 

   Najdôležitejšie je podľa mňa dávať zaváraniny do vysterilizovaných fliaš, zavrieť takisto sterilným vrchnákom a podľa potreby ešte zasterilizovať. 

Viac rokov varievam džemy podľa starého systému s rajničkami - malé množstvo pokrájaného ovocia s cukrom(jednu večšiu naberačku) varím za stáleho miešania na slabšom ohni, aby sa zbytočná tekutina odparila až do zhustnutia, keď hmota pri miešaní začne škvrčať a po vareche ostane cestička, čo sa len veľmi pomaly zlieva.

Ovocie nechávam v kúskoch ako som ho nakrájala, nemeliem ho. Pracujem v dvoch rajničkách a striedavo ako sa dohotovia, ich zlievam do pripravenej vysterilizovanej fľašky.

Z uvedeného množstva mi vyšla malá trojdecová fľaša, ktorú som hneď po naplnení pevne uzavrela vyvareným vrchnákom a prevrátila na hlavu na pár minút, aby sa tam vytvorilo vákuum.

Keďže v tomto džeme je skutočne strašne málo cukru, pre istotu ho treba zasterilizovať vo vodnom kúpeli. Nechala som tak fľašku na 90°C asi 10 minút.

Budem musieť vyčkať tri mesiace, kým džem otvorím. Pevne verím, že sa nepokazí a tento systém sa mi osvedčí, pretože chcem v uberaní zbytočného cukru pokračovať aj inokedy. Kyselinu citrónovú som nedávala, lebo sa mi zdala zbytočná, jahody sú dosť kyslé a keďže som cukor naozaj moc-moc zredukovala, už by bol džem až kyslý.

Dve lyžice z neho ostali na okamžitú ochutnávku

je o niečo redší, je to menším množstvom cukru a čerstvosťou. Státím a chladnutím stuhne a zhustne viac. Takže môže prísť ďalšia várka ovocia, už sa na ňu teším.