Hamburgerové variácie

Také menej tradičné hamburgery som objavila v knihe Dokonalý domáci burger, ktorú som vyhrala v súťaži.
V knihe je nespočetné množstvo všakovakých kombinácií na burger a myslím, že si v nej každý príde na svoje.
Zo surovín, ktoré som mala doma, som pripravila kuraciu placku, placku so syrom halloumi, zemiakovú placku a baklažán vypražený v cestíčku. Pečené paradajky sú z inej inšpirácie, mala byť z nich pomazánka, ale nakoniec sa mi hodili práve do burgerov:-)
Žemle som tentokrát nepiekla, zaobišli sme sa aj bez nich.
Množstvá neudávam, všetko som robila viac-menej od oka, tu ide hlavne o nápad, nie o gramáže.

Kuracia placka:
kuracie mäso som pomlela, časť mäsa som ochutila pálivou omáčkou, osolila a pridala k nemu roztopené maslo, rukou dobre premiešala a potom mokrými dlaňami formovala placky. Tie som v horúcom oleji opekala z jednej aj druhej strany asi po 3 minúty. Dôležité je do placky zbytočne nešťuchať.

Placka so syrom halloumi

Druh cyperského syra sa vynikajúco hodí na grilovanie, kupujem ho väčšinou v Lidli, tento bol ochutený s chilli.

polovicu z neho som postrúhalas  na veľkých očkách spolu s kúskom surovej cukiny, pridala som jednu mrkvičku postrúhanú najemno a tiež veľký strúčik cesnaku. ešte trebalo jedno rozšľahané vajce, oregano a trocha strúhanky na zhutnenie masy.

Placky nedržia spolu až tak dobre, ale dá sa s nimi manipulovať, do horúceho oleja ich vkladajte na lopatke, aby sa ani náhodou nerozpadli. 

Zemiakové placky:

Vyzerali strašne žravo na fotke, mne sa zdali dosť mastné v konečnom dôsledku, asi tým maslom.

Tri menšie zemiaky som očistené a rozštvrtené uvarila v osolenej vode takmer do mäkka. Po scedení a vychladnutí som ich pokrájala na drobné plátky. Na kúsku masla som s trochou vody podusila cibuľu, keď zmäkla, pridala som ju k zemiakom a okorenila čiernym mletým korením.

Mokrými dlaňami som formovala placky a tie opekala tiež v menšom množstve oleja.  Neobracajte, kým nevidieť, že spodok je pekný červený. Vyžadujú si tiež opatrnú manipuláciu a používajú sa namiesto klasickej žemle.

Baklažán vypražený v cestíčku

tak toto je úplná pecka! chutil mi najviac zo všetkých dnešných výtvorov.

Polovicu umytého baklažánu som nakrájala na polcentimetrové plátky a osušila utierkou. V miske som zarobila máličko cestíčka z polohrubej múky, soli, mletej rasce a vody. V ňom som plátky namáčala z oboch strán a potom rýchlo vyprážala v oleji.

Až na kuracie placky, z ktorých bolo viac, sa mi zo všetkého podarilo po 4 kusoch. 

Pečené paradajky

Tie som robila medzi prvými, pretože sa piekli v rúre, čo trvá o niečo dlhšie ako na panvici.

Na pečiaci papier som naliala bazalkový olej, v ňom som paradajkové plátky namočila z oboch strán, posypala sušeným oreganom, soľou a cukrom, ešte som ich pokvapkala balzamicom. Piekli sa na 190°C asi 20 minút. Boli šťavnatou a úplne fantastickou prílohou. 

Po dohotovení všetkých ingrediencií sa mohlo ľubovoľne kombinovať. Mäso sa dobre dopĺňalo syrovo-zeleninovou plackou, ale aj variácia bez mäsa bola vynikajúca. Na doplnenie som použila aj trošku tatárskej omáčky a čerstvého šalátu. Fotky nič moc - už sa skoro zvečerieva a vonku boli fotené za súmraku.

Tieto žemličkové hamburgery

som robila už dávnejšie, páčilo sa mi, že sú doplnené zaujímavým hráškovým "guacamole" - uvarený hrášok sa potlačí vidličkou na kašu, osolí, okorení čiernym mletým korením a zmieša s pretlačeným cesnakom, posekanou čerstvou mätou, hustou smotanou a dochutí práškovým cukrom.

Burger to bol taktiež kurací, s cmarom a červenou mletou paprikou.

Obloženie  pozostávalo zo strúhanej mrkvy, reďkvičiek a cibule, ochutených na sladkokyslo.

Žemličky boli domáce, maličké a chutnučké

Bezkonkurenčný hruškový koláč

Možno tak na prvý pohľad nevyzerá a bez tej kôpky šľahačky by som to o ňom fakt nepredpokladala ani ja, ale ak ho upečiete a ochutnáte, budete milo prekvapení. Inak, medzi nami, šľahačka je len na ozdobu, chutí oveľa lepšie bez nej, iba sám osebe neukáže.
Recept naň mám od mamy a ona z nejakého ženského magazínu spred pár rokov.
Ponúkla nás ním už ani neviem kedy a za akých okolností. Viem len, že mi veľmi chutil a tak som si pýtala recept. Ten sa mi počas sťahovania zapatrošil a keď mi tento koláč minule napadol pri pohľade na kopu toho roku urodených hrušiek, vypýtala som si recept znovu.
Odvtedy som ho piekla asi 5 krát, takže je to u nás fakt bezkonkurenčne najčastejšie pečený koláč sezóny. Piekla som ho každej návšteve, a ktorej sa neušlo, mohla banovať, lebo je aj bezkonkurenčne vláčny a chutný.
Suroviny:
300g polohrubej múky, 3 vajcia, 250 g práškového cukru, 1 PL kakaa, 1 KL sódy bikarbony,  2 dcl rastlinného oleja, 1 vanilínový cukor, 1 hruškový kompót 7dcl(alebo 3-4 čerstvé hrušky a 1,5dcl nálevu z ich varenia či hruškový/jablkový džús), čokoládová poleva
 Ja pečiem bez vanilínového cukru.
Ak sú hrušky čerstvé, podľa stupňa zrelosti ich buď trocha povarím a potom použijem aj nálev alebo mäkké surové hrušky pokrájam a do cesta pridám hruškový alebo jablkový džús.
Pri premiére som povarené hrušky aj s nálevom naložila do zaváracej fľaše, aby som zistila, aké množstvo mám inokedy použiť. Vyšlo mi to na  3 velikánske alebo 4 bežne veľké hrušky.

Nálevu som použila 1,5 dcl, tak isto džúsu, ak som hrušky nemusela variť. Tekuté suroviny som si neskôr kombinovala tak, aby som postupne zvyšovala množstvo šťavy na úkor množstva oleja, ktorý je niekomu dosť ťažký na žalúdok. Dospela som až k pomeru 2,5dcl šťavy a 1dcl oleja, to je taká diétnejšia verzia, ale čím viac oleja, tým lahodnejší zákusok, to sa musí nechať.
Ak sú hrušky zavarené, postup je úplne jednoduchý, ovocie sa scedí a pokrája na malé kocočky.

Takže Postup prípravy koláča:
celé vajcia s cukrom som miešala elektrickým šľahačom do hustej bledej peny asi 5 minút. Pridala som olej a nálev, celé ešte premiešala a pridala aj nadrobno pokrájané hrušky.

V inej nádobe som zmiešala odmeranú múku, sódu bikarbonu a kakaový prášok.

Zmes som preosiala k tekutej mase a dôkladne premiešala už len ručne vareškou. To už som mala prichystaný tukom vymazaný a múkou vysypaný alebo pečiacim papierom vyložený plech 21x35cm a rúru zapnutú na 200°C.
Cesto som vyliala a urovnala na plech a vložila som ho do predhriatej rúry na 10minút.

Po uplynutí tejto doby som znížila teplotu na 180°C a koláč dopiekla ešte 15 minút.

Pred dopečením som si prichystala polevu:
v rajničke som nechala na miernom ohni roztopiť kúsok masla, lyžicu kakaa, lyžicu cukru a asi pol deci sladkej smotany (môže byť aj mlieko, ale potom ho treba menej, od smotany je poleva hustejšia.

Na ešte teplý koláč som polevu naliala hneď po dohotovení a následne rozotrela.

Koláč som krájala na kocky, bol už aj na
kosoštvorce, ale ostávam pri kockách.

Uhorky kvasené so zemiakom

Musím podotknúť, že kvašáky som nikdy nemala v láske, priam sa mi protivili- vídala som velikánske fľaše plné mútnej, kyslý pach produkujúcej vody s tučnými uhorkami pokrytými nevábnou perinou z mokvajúceho chleba. Potom som videla ruky, ako si odtiaľ vyberajú už zkvasené a často rozmäknuté sivozelené plody a s chuťou si ich ujedajúceho dedka, babku, uja a ostatné príbuzenstvo, čo si leto bez kvašákov nevedeli predstaviť...kvasené je zdravé, už viem, vtedy by ma na ne nikto nedostal a teraz mám vďaka netu návod na kvasenie bez chleba. Po toľkých rokoch! kto by si to bol pomyslel?!
Recept pôvodom vraj od františkánskeho kňaza z Ostrihomu (iný zdroj uvádza mníšku, ale to je fakt jedno) som našla u susedov, ale je rozšírený aj u nás, len som o ňom ešte nepočula. Teraz som mala chuť ho vyskúšať.
Suroviny: nakladačky na 7 dcl fľašu, 1 zemiak 2 KL soli, voda, kôpor s kvetmi a vňaťou
Postup:
Pripravila som si umyté uhorky nakladačky, kôpor s vňaťou a kvetmi, soľ, vodu z vodovodu a jeden očistený zemiak.

Na dno čistej fľaše som pokládla polovicu kôpru, pár plátkov zemiaka, natesno uhorky, zvyšok kôpru a zemiaka. Uhorky som zboku narezala ostrým nožíkom.

Vo vode som rozmiešala dve lyžičky soli a zaliala ním uhorky. Voda má úplne zaliať suroviny, môže sa použiť aj palička na stlačenie obsahu, aby nič nevyčnievalo.

Fľašu prikrytú tanierikom som postavila na parapet, lebo vonku bolo chladnejšie.
Nemajú sa stavať na priame slnko.
Každý deň som ich pekne skontrolovala, či je všetko ako má byť.
Bolo.
Najprv sa navrchu zjavili prvé bublinky. Na tretí deň ich bolo o niečo viac a voda už tiež nebola taká číra, nastalo kvasenie.

Tešila som sa ako malé decko:-)
A či to spôsobil škrob zo zemiakov, či niečo úplne iné, je mi fakt jedno, hlavne, že som tam nemusela pchať chlieb.
Na tretí deň som fľašu mohla postaviť na stôl na terasu, už sa pekne oteplilo. Dávala som pozor, aby sa fľaše nedotkli priame slnečné lúče. Aj keď sa mi zdá, že na slnku by boli kvasili určite búrlivejšie.
Piaty deň bol ochutnávací. Uhorky už úplne stratili svoju surovú farbu, ostali
však chrumkavé a jemne nakyslé. V tejto fáze sa môžu zavrieť a uchovávať do upotrebenia v chladničke.
U nás sa minuli v deň, keď sa varil guláš.

Kvasenú zeleninu podľa starodávneho bulharského receptu mám už vyskúšanú, tú som robila v kameninovom súdku a je fakt výborná, tam trvá kvasenie dlhšie, keďže sa robí nie v lete, ale v septembri-októbri. A tiež tam netreba chlieb;-)

Ukrajinský kapustový závin

Čakala som návštevu a vybrala som pre ňu tento slaný koláč. Dobrá kamarátka nám mala priniesť dávno vytúžené mačiatko, no vyskytli sa komplikácie, nakoniec sme si preň museli zájsť, tak som koláč zabalila spolu s levanduľovým sirupom, ktorý bol chystaný tiež ako pohostenie.

Tento kapustový závin je asi najlepším slaným koláčom, aký som kedy piekla.

Suroviny:

cesto: 150g hladkej koláčovej múky, 100g masla, 1 vajce, 1 PL mlieka, soľ, žĺtok na potieranie

plnka: 400g bielej hlávkovej kapusty, 100 ml vody, soľ, čierne mleté korenie, 1 KL cukru, 150 ml sladkej smotany, 100g šunky alebo inej údeniny

postup:

Do preosiatej múky som pridala soľ, vajce, nastrúhané studené maslo a pripravila som aj mlieko. Miesiť treba rýchlo, maslo sa rozpúšťa od teplých rúk.

Vo fólii sa má nechať stuhnúť v chladničke hodinku.

Zatiaľ som chystala plnku: dvojkilovú kapustu som očistila od nevzhľadných listov, rozštvrtila a jednu štvrťku, čo mala zhruba 40 dkg, som porezala na tenké a menšie rezance do hrnca.

Kapustu som osolila a podliala 100 ml vody, priviedla k varu, zakryla a dusila do mäkka.

Potom som ju okorenila, osladila a zaliala smotanou. takto sa dusila ešte do zhustnutia, už nie dlho, len kým sa tekutina vsaje a odparí.

Hrniec som vložila do studenej vody, aby kapusta úplne vychladla. Bola úplne božská, zaradím aj ako prílohu k inej príležitosti.

 Na pomúčenej doske som následne rozvaľkala cesto na tvar obdĺžnika s dĺžkou, akú má plech, na ktorom koláč budem piecť. Hrúbka plátu bola asi 2 mm, šírka taká, aby sa po naplnení závin mohol spojiť. Cesto je veľmi mastné a tým aj krehké, treba podľa možnosti pracovať rýchlo, lebo sa maslo v ňom topí. Vždy ho treba podsypať, aby sa nelepilo. Mám rešpekt pred takýmto pomerom múky a masla, vždy len dúfam, že to dobre dopadne.

Do stredu sa mali poklásť kocočky šunky (ja som ju včera minula, tak som dala, čo som našla - sekanú so syrom), nato kapustovú plnku a navrch znova kocky údeniny.

Aj keď plnka nie je taká vlhká akoby sa zdala, verila som, že mastné cesto nenasaje tekutinu a pekne sa upečie.

V knihe sa písalo, že sa má z dvoch dlhších strán odkrojiť pás cesta na ozdobu. No, šlo to s veľkým zatajením dychu, lebo som tušila, že cesto spojím len vďaka Pánu Bohu, ako sa vraví, také bolo "vypočítané":-) jeden kraj sa mal preložiť cez druhý.

našťastie sa to podarilo, závin sa nepotrhal a opatrne som ho spojom smerom nadol preložila na papierom vyložený plech. Odkrojky som spojila dokopy, rozdelila na dve rovnaké časti a tie vyšúľala na dlhé a tenké šnúrky na ozdobu koláča. Vlnkovito som ich jednu cez druhú pritisla na vrch. Celý závin som potrela rozmiešaným žĺtkom a na viacerých miestach som ho prepichla vidličkou.

Recept ho kázal piecť 50 minút na 160°C. Takéto mastné cestá to ale pri nízkej teplote nemajú ľahké, to sa ukázalo aj v prvých minútach pečenia - maslo začalo zbesilo vytekať a cesto sa ledva pieklo, tak som musela pridať teplotu, na 200°C to už potom vyzeralo inak. Veď aj lístkové cesto pečiem rýchlo na vysokej teplote. Tu je plnka vlastne udusená, veľa nepotrebuje a upiecť sa má len obal.

Nakoniec sa koláč upiekol za 35 minút. 

Zvedavo som čakala, kedy vychladne, aby som ho mohla prekrojiť a presvedčiť sa, či sa podaril.

Podaril sa! A bol naozaj veľmi dobrý, čo sa cesta aj plnky týka, ozaj fajnotka. Upečený aj zospodu

Tak, keď sa vám páči, upečte si ho a vychutnajte aj vy doma, naozaj sa oplatí;-)

A ešte dlžím fotku mačiatka (čo už ani také malé nie je), ktoré sa dnes stalo členom našej rodiny. Vitaj miláčik:-)